Summit 17 + 1: Debakel pre Peking?

Zástupcovia Číny a 17 krajín strednej a východnej Európy sa 9. februára stretli na pravidelnom summite, ktorý v EÚ opakovane vyvoláva kontroverzie. Chladný prístup viacerých krajín však naznačuje, že Peking má problém.

22.02.2021 14:00
20

Iniciatíva nazývaná 17+1 je neformálna platforma pre interakciu medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy (SVE). Tohtoročný summit sa konal s takmer ročným omeškaním. Pôvodne sa mal uskutočniť Pekingu v apríli 2020, no pre pandémiu COVID-19 ho zorganizovali až teraz.

17 + 1 > 18?

On-line míting platformy prišiel pre Peking v kľúčovom čase, keď vzťahy Číny s EÚ a USA a tiež vzťahy medzi úniou a Amerikou prechádzajú významnými zmenami. Čoraz negatívnejšie vnímanie Číny a rastúce apely na koordináciu medzi EÚ a Spojenými štátmi pri riešení výziev súvisiacich s Čínou znamenajú, že Peking musel ukázať regiónu a svetu, že navzdory pandémii je stále prítomný. Vyzdvihujúc dôležitosť platformy, Si Ťin-pching poznamenal, že „17 + 1 by mohlo byť dokopy viac ako 18“. Realita je však menej ružová.

Pri rastúcom nezáujme politikov SVE o čínske divadlo (s výnimkou maďarského premiéra Orbána, českého prezidenta Zemana a srbského prezidenta Vučića) a výrazných hlasoch volajúcich po koordinovanom prístupe EÚ k Číne je budúcnosť platformy 17 + 1 pochmúrna.

Napriek „matematike s čínskymi špecifikami“ totiž neboli účastníci z krajín SVE, a to najmä z členských štátov EÚ, úplne nadšení. Volanie zo strany Číny o pozdvihnutie platformy na prezidentskú úroveň zostalo takmer bez ohlasu. Iba päť krajín SVE reprezentovali prezidenti. Status quo zachovalo šesť štátov, ktoré vyslali predsedov vlády. Zvyšných šesť krajín (členovia EÚ) znížili úroveň reprezentácie a poslali iba ministrov. Krajiny, ktoré znížili úroveň reprezentácie, čelili na poslednú chvíľu tlaku z Pekingu, aby poslali zástupcov „na vhodnej úrovni“ alebo aby dopredu pripravili videosprávu svojich top lídrov, ktorá by sa na summite vysielala.

Schôdzka 17 + 1 sa konala v ten istý deň ako prezidentský summit visegrádskej štvorky pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Český prezident Miloš Zeman a poľská hlava štátu Andrzej Duda sa na mítingu ukázali priamo zo stretnutia V4. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá už minulosti kritizovala Čínu pre porušovanie ľudských práv, sa nepripojila a Slovensko reprezentoval premiér Igor Matovič. Maďarský prezident János Áder sa takisto neukázal. V tomto prípade však nejde o ohrnutie nosom Maďarska nad Čínou. Viktor Orbán, maďarský premiér a verný spojenec Číny v EÚ, si jednoducho nemohol dať ujsť príležitosť zúčastniť sa na mítingu 17 + 1.

Agronádej zomiera posledná

V prípade, že diplomatické apely neprehovorili neočarené štáty SVE, prišiel Peking s ponukou ekonomických výhod, hoci množstvo predošlých sľúbených benefitov zostalo dodnes nenaplnených. Čínske sľuby sa týkali hlavne štyroch oblastí. Prvou bol obchod a záväzok importovať do Číny z krajín SVE tovar v hodnote vyše 170 miliónov dolárov.

Druhou bol import poľnohospodárskych produktov, keď sa Čína zaviazala, že ich dovoz zo SVE počas najbližších piatich rokov zdvojnásobí.

Treťou boli vakcíny, no väčšina členských štátov EÚ čaká na certifikáciu od Európskej agentúry pre lieky, hoci čelia nedostatku očkovacích látok.

Štvrtou bola infraštruktúra, hoci je zrejmé, že financovanie takýchto projektov z Číny nie je práve lukratívne, najmä pre štáty EÚ. Aj tak bola infraštruktúra jednou z mrkiev zavesených lídrom SVE pred nosom, no rétorika ohľadom projektu China-Europe Land-Sea Express Line bola zvlášť vágna.

Poľnohospodárstvo je zaujímavá téma, pretože sa pre niektorých politikov SVE stalo modlou. Agrárne sny svojho času na Slovensku prezentoval aj Andrej Danko. Iba jeden deň pred summitom podpísalo Slovensko s Čínou protokol o vývoze jahňacieho a kozieho mäsa. Aj keď táto správa na prvý pohľad nestojí za reč, náhla otočka názorov slovenského premiéra na platformu 17 + 1, ktorá podpis protokolu sprevádzala, už za pozornosť stojí. Len pár dní pred summitom Matovič tvrdil, že sa stretnutia nezúčastní a radšej by s Čínou rokoval vo formáte 27 + 1 spolu s celou úniou. O šesť dní a jeden protokol o vývoze mäsa neskôr Matovič poctil summit prítomnosťou. Na sociálnych médiách sa neskôr premiér vyjadril, že napriek rozdielom len otvorená myseľ a spolupráca naše vzťahy posunú dopredu. Ako sa otvorená myseľ prejaví v prístupe ku genocíde Ujgurov či k odstraňovaniu základných práv a slobôd v Hongkongu, zatiaľ nevedno.

Slovenská vláda však v oficiálnom vyjadrení následne vysvetlila, že platformu 17 + 1 považuje iba za „doplnkovú“ k dialógu EÚ-Čína, čo je z pohľadu slovenských národných záujmov správne.

Ohrozená budúcnosť

Minulé summity boli vždy ukončené prijatím Smerníc, čo je zhrnutie aktivít z minulého roka a návrh oblastí spolupráce pre nadchádzajúce obdobie. Tento rok bol prijatý iba Pekinský akčný plán, ktorý sa sústreďuje najmä na krajiny západného Balkánu mimo EÚ, znižuje význam V4 a úplne zanedbáva pobaltské štáty. Nebolo ani ohlásené miesto konania ďalšieho summitu.

Pri rastúcom nezáujme politikov SVE o čínske divadlo (s výnimkou obvyklých podozrivých, ako sú maďarský premiér Orbán, český prezident Zeman a srbský prezident Vučić) a výrazných hlasoch volajúcich po koordinovanom prístupe EÚ k Číne je budúcnosť platformy 17 + 1 pochmúrna. Je celkom možné, že sa dočkáme jej zredukovania na úroveň (prinajlepšom) mechanizmu ministerskej spolupráce.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
20 debata chyba
Viac na túto tému: #Summit 17 + 1 #EÚ #Čína