Klaun, ktorý nie je smiešny

04.03.2021 14:00

Vláda Igora Matoviča (OĽaNO), ktorá sa ujala mandátu pred necelý rokom, nastupovala najmä na vlne negatívnych emócií. Vtedajšia opozícia sa sústredila na únavu voličov zo Smeru-SD a na jeho škandály, ale to isté robil aj Smer-SD, zúfalo sa snažiaci poukázať na slabiny opozície.

Svoj úspech zrejme neočakával ani samotný víťaz volieb, keďže prvé miesto OĽaNO ešte pár týždňov pred voľbami nepredpokladal žiadny prieskum verejnej mienky. Politickí aktéri vrátane víťazov volieb nemohli predvídať faktor, ktorý jednoznačne najviac ovplyvnil uplynulý politický rok – teda pandémiu COVID-19.

V jeho priebehu sa najsilnejšej strane „podaril“ aj na podmienky pandemických vlád strmý pád preferencií, a to z 25,02 percenta vo voľbách na súčasných 10,4 percenta. Nespokojnosť však nie je iba dôsledkom nervozity a strachu z budúcnosti v dôsledku pandémie, ale aj vládnych politík. Bilanciou pandémie je viac ako sedemtisíc mŕtvych aj v dôsledku zlého manažmentu a pravdepodobne aj experimentov s plošným testovaním, čo zaraďuje Slovensko vzhľadom na počet obyvateľov na popredné priečky v Európe.

Obnažená asociálna politika

Nespokojnosť však vyvolávajú aj opatrenia, ktoré priamo s pandémiou nesúvisia, ale vláda na ich hladké presadenie využíva aj núdzový stav. Sociálno-ekonomickú agendu vláde diktuje zoskupenie, ktoré vo voľbách získalo približne šesť percent hlasov.

V priebehu roka vládnutia politický klaun prestal byť smiešnym. Je to však štandardným dôsledkom rezignácie na systematickú a hodnotovo založenú politiku zo strany premiéra, ktorá by sa opierala o spoločenskú ukotvenosť strany v členskej základni, o väzby na občiansku spoločnosť a štruktúry reprezentujúce organizované záujmy.

Strana Richarda Sulíka (SaS) do vlády išla s jasnými a po viac než desaťročí predvídateľnými prioritami, akým je obmedzenie priestoru pre tripartitné rokovania, „podnikateľské kilečká“ a zhoršenie právnej ochrany zamestnancov. V kontexte nepriateľskej a doslova pohŕdavej rétoriky SaS voči sociálne slabším sa ani výroky poslankyne Anny Zemanovej ohľadom vakcinácie starších ľudí nezdajú byť zásadnou zmenou straníckej politiky.

Tieto priority dôsledne realizuje a darí sa jej to aj vďaka tomu, že dve najsilnejšie strany sú po odbornej a hodnotovej stránke vyprázdnené. Svoju konzervatívnu víziu rodiny a nahradenia sociálneho dialógu charitou presadzuje minister práce a sociálnych vecí. Predvídateľne sa správajú aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister životného prostredia Ján Budaj, šéf diplomacie Ivan Korčok a minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.

Zánik politiky

Celkovo však vládnutie pôsobí chaotickým dojmom. Prax „našich ľudí“ a ohýbania práva, ktoré boli oprávnene kritizované počas predchádzajúcej vlády, pokračuje s novou intenzitou a jej vyvrcholením bola voľba Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora. Kríza, ktorá by mala spoločnosť zjednotiť, však aj v dôsledku politiky vlády doposiaľ priviedla k extrémnemu rozdeľovaniu spoločnosti.

Veriaci proti neveriacim, domáci proti „pendlerom“, ľudia nad 65 rokov „neprodukujúci ekonomické hodnoty“ aj vedci, ktorí sa snažia prispieť svojím poznaním k zápasu s pandémiou postihujúcou celú spoločnosť, patria do rozsiahleho zoznamu nepriateľov. Na prvom mieste sa však ocitli „múdrosráči“, čo je iba iný výraz pre „slniečkarov“ a „bratislavskú kaviareň“, kde premiér nachádza dojímavú zhodu so svojím údajným úhlavným nepriateľom, to znamená Robertom Ficom.

Namiesto solidarity teda nastúpila atomizácia spoločnosti, namiesto zodpovednej politiky nastúpil únik pred vyvodzovaním aj personálnych dôsledkov vydieraním v podobe hrozby návratu „hlasosmeru“. Kampaňovitý štýl politiky v podobe permanentnej volebnej kampane neumožnil poctivú diskusiu ani o natoľko závažnej otázke, ako je Plán obnovy. Hlavné úsilie premiéra sa koncentruje najmä na to, ako zabrániť vzniku potenciálnej alternatívy, ktorá by ho mohla nahradiť. To sa zároveň po roku vládnutia stáva jeho najväčším politickým úspechom.

Hlúposť na výslní

Na druhej strane, hoci aj liberálne orientovaní intelektuáli minulý rok pocítili, čo to znamená, keď vláda ignoruje princípy solidarity vo vzťahu k pracovníkom kultúry, najväčšia kritika sa na vládu zosypala nie kvôli jej antisociálnym opatreniam, ale kvôli nákupu ruskej vakcíny. Práve to Matovič využíva v boji proti (zatiaľ ešte) koaličným partnerom a „bratislavskej kaviarni“ aj v budúcnosti. V súčasnosti, po necelom roku vládnutia, prežíva koalícia klinickú smrť, čo sa doposiaľ „podarilo“ iba Mečiarovi v roku 1991. Aj tretej vláde Smeru sa kolaps „podaril“ až po dvoch rokoch, po vražde Jána Kuciaka. Nedávny protest Kuciakovho otca proti zneužívaniu tejto tragédie premiérom svedčí o tom, že hrozba návratu Smeru a spol. už prestáva účinkovať.

V priebehu roka vládnutia politický klaun prestal byť smiešnym. Je to však štandardným dôsledkom rezignácie na systematickú a hodnotovo založenú politiku zo strany premiéra, ktorá by sa opierala o spoločenskú ukotvenosť strany v členskej základni, o väzby na občiansku spoločnosť a štruktúry reprezentujúce organizované záujmy. To všetko sa síce dá nahradiť sloganmi, mobilizáciou voličov prostredníctvom facebooku a falošných diskutérov.

Dajú sa tým vyhrať voľby, udržiavať konflikt okolo neraz zástupných tém a riešiť ad hoc pokles preferencií. Nedá sa však takto efektívne vládnuť, udržať v krajine sociálny mier a naštartovať jej postcovidová budúcnosť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku