Gambler Matovič a zodpovednosť prezidentky

Ryba smrdí od hlavy. A tak je zrejmé, že sa pozornosť nespokojných zamerala na výmenu Igora Matoviča. Richard Sulík má pravdu, že Matovič nie je schopný vykonávať vládnu moc. To, čo robí, nie je iba obyčajný chaos, opačne je to nekompromisné presadzovanie vlastnej vôle. Bezohľadné, nekvalifikované a urážajúce. Prosto, politický avanturizmus.

07.03.2021 10:00
debata (32)

Nie je to prvýkrát v našej krátkej politickej histórii. Vladimír Mečiar mal rovnaký štýl, aj keď bol nepochybne oveľa kvalifikovanejší v riadení štátnej správy. O to zdatnejšie krivil privatizačný proces a zneužíval moc. Matovič taký priestor – našťastie – nemá, ale garantujem svojou politickou skúsenosťou, že by k zneužívaniu moci pristúpil. A vždy so zaklínadlom na perách – ak nebude po mojom, bude tu zas vládnuť mafia. Keď niekto ako pracovnú metódu používa vydieranie a lož, ten je vždy pripravený aj zneužívať moc. Zatiaľ to Matovič robí v štýle hazardného hráča: pred voľbami stavil na protikorupčnú tutovku, vyšla mu. Potom na tvrdý lockdown, vyšiel mu. A tak sa mu toto gamblerstvo zapáčilo, lenže už mu žiadna tutovka nevyšla. Ale skúša šťastné čísla ďalej.

Ryba už smrdí celá

Bolo už dlho zreteľné, že prezidentka takýto výkon moci znáša ťažko, a to aj v morálnom a citovom kontexte umierania stoviek ľudí denne. Tie určite idú aj na vrub manažérsky nezvládnutému riadeniu pandemickej krízy. V televíznom vystúpení sa občanom ospravedlnila, a to aj za vládu. Veľmi presne skonštatovala, že obeťou nie je vláda a premiér, ale občania. Medzitým, na pozadí zasa eticky aj manažérsky nezvládnutého dovozu Sputnika V, spustil lavínu minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Strhla so sebou Sulíka aj Remišovú a vyústila do požiadavky na odstúpenie Matoviča a rekonštrukciu vlá­dy.

Vladimír Mečiar mal rovnaký štýl, aj keď bol nepochybne oveľa kvalifikovanejší v riadení štátnej správy. O to zdatnejšie krivil privatizačný proces a zneužíval moc. Igor Matovič taký priestor – našťastie – nemá, ale garantujem svojou politickou skúsenosťou, že by k zneužívaniu moci pristúpil. A vždy so zaklínadlom na perách – ak nebude po mojom, bude tu zas vládnuť mafia.

Ak by táto lavína dopadla na správne miesto, mala by nás zbaviť gamblera Matoviča a svätým duchom presiaknutého ministra Krajčího. Iste, rekonštrukcia by mohla prispieť k akejsi „normálnosti“ vlády. Lenže nerobme si ilúzie. Aj keď ryba smrdí od hlavy, to neznamená, že v prípade našej vlády už nezapácha ryba celá. Ak som po jej nástupe minulý rok skonštatoval, že svojím postupom hneď na začiatku „vychýlila Slovensko z civilizačnej osi“, tak dnes si dovolím tvrdiť, že priamo ohrozuje naše civilizačné ukotvenie. Nemám na mysli ohrozenie „západnej orientácie“, lebo to je len ideologické zaklínadlo a fikcia, ktorej už vo svete nič nezodpovedá – iba túžbu o zachovanie vytrácajúcej sa anglo-americkej dominancie. Slovensko sa svojimi emancipačnými zápasmi, bojmi za slobodu, inštitúciami, právnou kultúrou i tradíciami vždy usilovalo napojiť a vkĺbiť do tých pokrokovejších európskych tradícií.

Toto úsilie však od svojho nástupu táto vláda podkopávala: ústavnými paškvilmi, útokmi na demokratické inštitúcie – od nanúteného podpisu koaličnej zmluvy poslancami, cez politické kádrové výmeny na okresných úradoch, v manažmentoch nemocníc, cez útoky klerikálnych fanatikov na inštitúcie rodovej rovnosti až po slobodu rozhodovania o materstve či najnovší bezprecedentný útok na akademické slobody vysokých škôl, ale aj Akadémie vied. Nehumánne chápanie moci zašlo tak ďaleko, že šéfka klubu SaS rozdelila hodnotu ľudských životov podľa „ekonomickej efektívnosti“ (podľa jej úplne deformovaného chápania toho, čo je ekonomické).

Pani prezidentka

Takže, pani prezidentka určite nemá čarovný prútik, ktorým by túto kompletnú nekvalifikovanosť, nehumánnosť a necivilizovanosť vlády mohla napraviť. Ani to nie je jej úloha. Ale pri výmene premiéra a rekonštrukcii vlády by mohla zahrať aktívnejšiu rolu, na čo má plné morálne oprávnenie aj občiansky mandát. A môže trvať aj na kvalifikovanom a nezávislom odborníkovi (taliansky prezident to už urobil dvakrát aj v prípade premiérov…). Môže totiž otvorene hovoriť k poslancom, práve k tým z OĽaNO, plasticky im vylíčiť, kam avantúry premiéra Matoviča dostali krajinu aj občanov Slovenska.

Pripomenúť im, že nie sú sluhami Matovičovej vlády, ale reprezentantmi občanov, že vláda vládne tak zle z ich vôle a milosti. Že majú v rukách možnosť vládu zmeniť. A tiež, že hrozby návratom „mafie“ sú vydieraním, ktorým sa ospravedlňujú avantúry premiéra, stovky zbytočne mŕtvych, ktoré idú na vrub vládnej nekompetentnosti. (Iba mimochodom, prečo sa usmernenia pre liečenie pacientov na covid vydávajú až dnes – a nevydali sa pred mnohými mesiacmi aj so zabezpečením liekov?) Tak si kladiem, iste spolu s pani prezidentkou, otázku: Je iste správne, že sa prešetrujú napr. finančné „privilégiá“ bývalého šéfa daňového úradu Imreczeho a partie okolo neho – ale či trestnoprávna zodpovednosť vlády a osobitne ministra zdravotníctva za zanedbanie ústavne zaručenej zdravotnej starostlivosti, ktoré spôsobuje smrť stovkám ľudí, nie je trestným činom veľkého rozsahu? Korupcia je veľkým zlom, ale sú aj vážnejšie a väčšie zločiny! Hádky v koalícii sú nepodstatné, sú bežné vo všetkých štátoch EÚ. Ale nie obviňovanie vlastného ministra (Sulíka) už nielen zo smrti „tisícov“, ale aj z vraždy Kuciaka a Kušnírovej.

Prezidentka správne zdôraznila, že obeťou nie je vláda, ale že „obete ležia na cintorínoch a v nemocniciach…“ Práve v mene týchto obetí by mala prezidentka rázne vstúpiť do procesu zastavenia vládnych avantúr. Výmena Matoviča a Krajčího by bola dobrým krokom. Odhodlanosť koaličných strán nespočíva totiž ani tak na humanizme a pociťovaní civilizačného vykoľajenia ako na jasnom fakte pádu preferencií vlastných strán. A to je fakt, ktorý ich núti urobiť kroky, ktoré bude prezidentka pokladať za správne. Bolo by chybou túto príležitosť nevyužiť.

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda #korupcia #Richard Sulík #Vladimír Mečiar #Igor Matovič #gamblerstvo #Zuzana Čaputová