Najmä nie v čase krízy. Rozvrat v koalícii už po roku by nemal nikoho prekvapovať. Je len marketingovým trikom premiéra, že sa ho usiluje spájať s neštandardným dovozom vakcíny Sputnik V.
Vládna kríza nie je hlavný problém
Občania si museli za rok veľa vytrpieť kvôli nekompetentnému, chaotickému a bezohľadnému vládnutiu. To bolo sprevádzané brýzganím a urážkami na ich adresu, opakovaným zvaľovaním viny na nich za zlyhania vlády pri zápase s koronavírusom, ako aj pre narastajúce konflikty v koalícii. Do verejného priestoru sa s ešte väčšou intenzitou ako za Mečiarových vlád vrátilo používanie lži ako pracovnej metódy, vyhrážanie sa, cynické manipulovanie s verejnou mienkou, vydieranie, pokrytecké obviňovanie opozície, koaličných partnerov a v poslednom čase aj médií z vlastných chýb. Verejný priestor sa tak zahltil hnevom, vybavovaním účtov a narastajúcou frustráciou. Spoločnosť je atomizovaná ako nikdy predtým.
Andrej Kiska pred tromi rokmi za legitímne riešenie politickej krízy označil predčasné voľby. Vtedy túžbu občanov po novej vláde nikto z vládnucich nespochybňoval. Na základe týchto demonštrácií sa otvorila cesta k výrazným politickým zmenám. Prečo by státisíce občanov, ktorí to dajú najavo svojím podpisom, mali mať menšiu legitimitu požadovať skoršie konanie volieb, ako tie desaťtisíce vtedy na námestiach?
K strachu z ochorenia, ktorý silnie tvárou v tvár dramaticky pribúdajúcim obetiam a evidentnej neschopnosti vlády poradiť si s prevenciou nákazy a vytvoriť podmienky na jej liečenie, sa u státisícov ľudí pripojili obavy o holé živobytie a základné sociálne istoty. Až 16,3 % rodín žije v chudobe a vyše 400-tisíc ľuďom je určená potravinová pomoc z charitatívnych zdrojov. Ľudia strácajú prácu. Malé podniky a živnostníci z oblasti služieb krachujú. V domácnostiach pribudlo násilie, alkoholizmus a ďalšie závislosti, rastú samovraždy. Vláda sa však tvári, že základnou cestou zvládnutia pandémie je predlžovanie núdzového stavu a posilnenie represií.
Zlyhania vlády sú komplexné
Vláda pri rozhodovaní obchádza parlament. Nerešpektujú sa základné legislatívne pravidlá. Aj normy, ktoré nesúvisia s pandémiou, sa prijímali v skrátenom legislatívnom konaní vrátane škandalózneho schválenia ústavného zákona v poslednej chvíli za účasti infikovaných poslancov. V histórii Slovenska zažívame nebývalú právnu neistotu. Evidujeme pohŕdavý vzťah k ústavným tradíciám a základným ľudským právam, vyhrážky členov vlády sankciami pri uplatňovaní práva na protest alebo petičného práva, útok na akademické slobody a na právo žien rozhodovať o svojom tele.
To všetko vyvoláva obavy o osud právneho štátu a zo smerovania k autoritárskemu režimu, ktoré sa prikrýva predlžovaním núdzového stavu. Agresívny spôsob vládnutia, absencia akejkoľvek empatie aj voči majestátu smrti a ďalšie prešľapy, to všetko sa deje v čase, keď je potrebný spoločenský konsenzus, sústredenie všetkej energie a odborných poznatkov a skúsenosti jednak na zápas s infekčným ochorením a jednak na prípravu Plánu obnovy. Veď od jeho kvality závisí, či sa Slovensku podarí začať znovu dobiehať Západ, alebo beznádejne zaostane a bude čeliť vlne emigrácie.
Rovnosť zbraní
Vláda občanom predlžovaním núdzového stavu bráni protestovať a vyvíjať na ňu tlak. Okrem statusov a videí na sociálnych sieťach majú iba jednu možnosť brániť sa proti vláde, ktorá ich uráža, nevie chrániť ich zdravie a životy, obmedzuje ich práva a ohrozuje ich živobytie a sociálne istoty – vyvolať referendum o predčasných voľbách.
Ak pani ministerka spravodlivosti rezolútne vyhlásila, že takéto referendum je protiústavné, tak treba pripomenúť dianie pred tromi rokmi. Jej bývalý stranícky šéf Andrej Kiska za legitímne riešenie politickej krízy označil predčasné voľby. Vtedy túžbu občanov po novej vláde nikto z vládnucich nespochybňoval. Na základe týchto demonštrácií sa otvorila cesta k výrazným politickým zmenám. Prečo by státisíce občanov, ktorí to dajú najavo svojím podpisom, mali mať menšiu legitimitu požadovať skoršie konanie volieb, ako tie desaťtisíce vtedy na námestiach? Uvedomme si, že dnes kvôli núdzového stavu ľudia nesmú vyjsť do ulíc a takto tlačiť na vládu.
Preto by mala platiť rovnosť zbraní. Občania nemôžu demonštrovať, tak svoju nespokojnosť prejavia petičnou akciou a účasťou na referende. A politici musia ich vôľu rešpektovať. Ústava okrem toho nedáva poslancom právo na štvorročný výkon mandátu. Nie je možné pripustiť, že kvôli predlžovaniu núdzového stavu budú tí, čo vládnu, obrazne povedané, skákať občanom po hlavách, a tí sa nebudú môcť brániť. Majú predsa právo na sebaobranu proti zlej vláde, ktorá im ubližuje, ničí ich životy, rozkladá právny štát a demokraciu a poškodzuje povesť a záujmy SR v Európe a u zahraničných investorov. Spochybnenie tohto práva prináša riziko nárastu politického radikalizmu v jeho najrôznejších podobách.