Privatizácia pod rúškom koronakrízy?

Na druhý deň po vypuknutí vládnej krízy, ktorú naštartoval kontroverzný dovoz Sputnika V, bol na audiencii u prezidentky Eduard Heger. Médiá si prirodzene položili otázku: Heger ako premiér? Odpovedali si: Akceptovať by ho mohli všetci.

14.03.2021 10:00
debata (5)

Od hovorcu Zuzany Čaputovej sme sa dozvedeli, že minister a prezidentka sa nevyhli ani rozhovoru o vnútropolitickej situácii, no primárne diskutovali o Pláne obnovy. Tri dni pred očakávaným rozlúštením vládnej krízy odviedol pozornosť médií iným smerom údajný kandidát na premiéra E. Heger. Na tlačovej konferencii predstavil najnovšiu verziu Plánu obnovy a odolnosti a ohlásil jeho smerovanie do medzirezortného pripomienkového konania. V ten istý večer v neskorých hodinách MF SR dokument zavesilo na svoju webovú stránku. Načasovanie z hľadiska PR vlády nemohlo byť lepšie.

Ministra zvlášť potešilo, že „pani prezidentka sa stotožnila s prioritami plánu“. Predpokladáme, že ako bývalú ekoaktivistku mohla Z. Čaputovú predovšetkým zaujať zelená transformácia. I keď sa pôvodne zasadzovala za odstránenie pezinskej skládky, t. j. zaujímala sa o odpadové hospodárstvo, nemalo by jej uniknúť, aké prostriedky vláda uvažuje investovať do iných „zelených“ komponentov. Možno mohla položiť otázku, prečo na udržateľnú dopravu je určených 750 miliónov eur, iba o 50 miliónov viac ako na obnovu budov, z ktorých až 500 miliónov má ísť do rodinných domov!

Medzera medzi cieľmi reforiem v udržateľnej doprave a skutočnosťou je o to väčšia, o čo menšie sú zdroje na realizáciu investícií do jej zložiek – do osobnej železničnej dopravy, do železničnej infraštruktúry, do nákladnej vlakovej dopravy a dokonca do kombinovanej (intermodálnej) dopravy. Ani ročná bilancia ministra dopravy Andreja Doležala nemá byť prečo hodná veľkej pochvaly.

Covidom bližšie k privatizácii?

Verejná doprava je asi tretím odvetvím s najväčším výpadkom príjmov spôsobeným pandémiou. Platí to takmer o všetkých jej segmentoch. Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov na Slovensku začiatkom marca zverejnili vyhlásenie, v ktorom varujú pred štrajkovou pohotovosťou, ak im vláda neposkytne pomoc. „Ak štát finančne nepomôže dopravným podnikom prevádzkujúcim MHD, hrozí ich postupná privatizácia,“ povedal Michal Kaliňák za ZMOS na margo stanoviska ministerstva dopravy. To tvrdí, že finančne pomôcť prevádzkovateľom MHD nemôže. Zrejme už vládna moc vyčerpala zásobáreň zákonov prijímaných v skrátenom legislatívnom konaní a v rovnakom režime už nemôže prijať ešte jeden, ktorý by jej umožnil poskytnúť pomoc MHD.

To, že zdroje do železníc sú po dlhé roky nízke, nie je iba pre napätosť v rozpočte. Je to preto, že železničná doprava nebola a nie je prioritou slovenských vlád. Ak sa ZMOS obáva, že absencia vládnej pomoci MHD ju doženie k privatizácii, podfinancovanie železničnej dopravy môže nahrávať projektu Privatizácia 3.0.

MHD nie je jediná v ohrození. Vlani štát kompenzoval Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK) sumou takmer 50 miliónov, no od 7. marca 2021 musí ZSSK pristúpiť k redukcii dopravných výkonov takmer o jednu tretinu. MDV SR to zdôvodňuje pretrvávajúcou pandémiou, zákazom vychádzania a zníženým dopytom po vlakovej doprave. ZSSK ubezpečuje, že zabezpečenie plynulej, kvalitnej a spoľahlivej verejnej dopravy do zamestnania či škôl je vlakmi ZSSK naďalej plnohodnotne realizované.

Naozaj? Nebolo doteraz a možno pochybovať, či po znížení výkonov to bude lepšie. Cestujúci z Bardejova, Vranova či Lipian do Prešova a späť – ako v októbri na RTVS povedala jedna z cestujúcich – pravidelne cestovali natlačení jeden na druhého ako sardinky, dvojmetrové odstupy boli chimérou a, naopak, možnosť nakazenia viac ako pravdepodobná. Či ZSSK vypočula hlas infektológa, aby dopravná spoločnosť posilnila tieto a zrejme aj iné obdobne preplnené železničné spoje, už médiá neoznámili.

Rušenie vlakov má trvať orientačne do začiatku septembra. Ministrovi dopravy ušetrí časť chýbajúcich finančných zdrojov do sektora, ktorý je dlhodobo podfinancovaný. „Rozpočet na najbližšie obdobie je pre železnice absolútne katastrofálny,“ priznal minister dopravy po schválení štátneho rozpočtu na rok 2021.

Priznal dokonca, že v prípade ZSSK rozpočet nezodpovedá ani požiadavkám na objem dopravy vo verejnom záujme. Tak sa, ako sme svedkami, redukuje. Netreba si vypočuť ani ministrovo konštatovanie, že na železniciach je obrovský investičný dlh. Máme vlastné skúsenosti. Na obnovu železničnej infraštruktúry by minister potreboval násobky toho, čo mu poskytne Plán obnovy, zdroje zo štátneho rozpočtu a prípadne iné zdroje z EÚ.

To, že zdroje do železníc sú po dlhé roky nízke, nie je iba pre napätosť v rozpočte. Je to preto, že železničná doprava nebola a nie je prioritou slovenských vlád. Ak sa ZMOS obáva, že absencia vládnej pomoci MHD ju doženie k privatizácii, podfinancovanie železničnej dopravy môže nahrávať projektu Privatizácia 3.0. Pod zámienkou neefektívnosti sa v ňom navrhuje privatizovať všetko, čo sa ešte nesprivatizovalo: Slovenská pošta, VšZP, SPP, ZSSK, ŽSR, ale aj CARGO, TIPOS či Lesy SR. Ich privatizácia by priniesla profity iba privatizérom, nie „obyčajným ľuďom“.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #železnice #MHD #privatizácia #koronakríza #plán obnovy