Vinník nie je iba jeden

V demokratickom spoločenstve sa málokedy podarí zostaviť vládu s jasnou ústavnou väčšinou. Zdalo by sa, že v takomto prípade sa vládne jedna radosť. Posledných dvanásť mesiacov na Slovensku však svedčí o opaku. Narastá tendencia k rozkladu, a to nie pre tlak málo zastúpenej opozície či nešťastnej pandémie. Výrazný pokles preferencií premiérovho hnutia a koalície ako takej je ojedinelý jav v súčasnej Európe. Táto odlišnosť sa stala výsledkom odlišnosti prístupu k dnešným problémom.

17.03.2021 14:00
debata (13)

Naša vlasť zaznamenala za posledné tri dekády všeličo. Mnohé detské choroby štátu prekonala slušne, s inými sa trápi dodnes. Ale nikdy, a to ani pri zlomových okamihoch, ako bolo napríklad zakladanie moderného štátu či viacnásobný odchod jeho prvého lídra, sa nenazhromaždilo toľko negatívnej energie medzi vládou a opozíciou, medzi radovými občanmi, a najmä, čo je novinka, vnútri vládnucej koalície.

Nepripravení

Slovník chudobný na obsah a bohatý na vulgarizmy, aký používajú medzi sebou už aj spojenci, prekonáva všetky čierne očakávania. Svetoznámy psychiater Carl Gustav Jung, žiak a priateľ Sigmunda Freuda, ktorý pôsobil v pokojnom Švajčiarsku, prirovnával prípravu a priebeh volieb k studenej občianskej vojne. Tá však na Slovensku pokračuje bez prestania. V každej vojne ustupuje rozum emóciám a k najfrekvento­vanejším slovám patrí nepriateľ. Vnútorné protirečenia súčasnej vládnej garnitúry sa stali vyhrotenejšie ako tie vonkajšie. Tradičná polarizácia My a Oni či My a On si vyžaduje nájsť vinníka. A ten je, samozrejme, na tej druhej strane.

Ti, ktorí vyčítajú premiérovi totálnu absenciu sebareflexie, jej sami nemajú na rozdávanie. Igor Matovič, prvý muž v mocenskej pozícii a súčasne prvý medzi neobľúbencami, si za svoj osud nemôže iba sám. Dnešný spor nie je ideovo-hodnotový. Súčasné parlamentné aj mimoparlamentné subjekty sa málo líšia podľa tradičných ideologických postojov, hoci to niekedy deklarujú v podobe symboliky, historických odkazov a slov. V menlivej dobe sa delia na úspešne a neúspešné. Útok opozície a neskorá ozvena aj vnútri koalície sa týkajú štýlu vládnutia. Premiér nie je v politike nováčikom. Jeho psychické nastavenie a z neho vyplývajúca rétorika, kroky a nepredvídateľné očakávania sú všeobecne známe. On sa za posledné roky nezmenil. Prevzatím vysokej štátnej funkcie však všeobecne známe charakteristiky jeho osobnosti poznačili osud celej republiky.

Premiér nie je v politike nováčikom. Jeho psychické nastavenie a z neho vyplývajúca rétorika, kroky a nepredvídateľné očakávania sú všeobecne známe. On sa za posledné roky nezmenil. Prevzatím vysokej štátnej funkcie však všeobecne známe charakteristiky jeho osobnosti poznačili osud celej republiky.

Kričať kráľ je nahý je dosť neskoro. Slovenský premiér zažil politický krst na kandidačnej listine hlavného vnútorného rivala Richarda Sulíka. Druhá oponentka Veronika Remišová vyrástla medzi „obyčajnými“ ľuďmi. Počas dvanásťročnej vlády Smeru-SD mali opozičné subjekty dostatok času, aby pripravili vplyvnú, a najmä funkčnú alternatívu. Čas na striedačke odflákali. Pred pol druha rokom sa cítili budúcimi víťazmi mnohí. Medzi šesticou kandidátov na spoločnú zmenu sa veľmi nepočítalo s Igorom Matovičom a Borisom Kollárom. S odstrkovanou dvojicou rátali iba v krajnom prípade. Vieme však, ako voľby dopadli. Dve vyvolené strany nevýrazne prekročili päťpercentnú hranicu, dve ďalšie poslali voliči mimo parlamentu.

Dočasná popularita verzus odbornosť

Igor Matovič sa ukázal ako najtalentovanejší volebný stratég. Ako majster sociálnych sietí získal dôveru takmer trištvrte milióna občanov. Nepotreboval na to členskú základňu. V tomto dosiahol obdivuhodnú efektivitu. Jasne porazil donedávna vládnuce strany, ale aj svojich potenciálnych, ale neprajúcich spojencov. Volebná šikovnosť a zisk značného počtu poslancov však vôbec nedávajú patent na kvalifikovanosť pri riadení štátu, tam sa vyžadujú celkom iné vlastnosti. Narazili sme na problém nastavenia modelu demokracie – dočasná popularita verzus odbornosť.

O tom všetkom mnohí vedeli, ale iba niektorí rozprávali. Súhlasom s jeho vymenovaním za premiéra prebrali vplyvom slabí spojenci zodpovednosť aj sami na seba. Ešte ani jedna slovenská vláda, a to mám na mysli aj tie prednovembrové obdobia vrátane vojnových rokov, tak neignorovala význam vzdelania pri riadení štátu. Tu sme dosiahli smutný rekord. Falošne získané diplomy u viacerých vysokých predstaviteľov v jednom funkčnom období a nesmierne zľahčovanie (čo je ešte väčší problém) nie sú iba otázkou morálky. Šikovní falzifikátori, aj tí marketingovo zdatní, majú nižší stupeň abstraktného myslenia, nedokážu prognózovať, nechcene kladú nášľapné míny do osudu spoločnosti aj svojho a v každodennej zložitej práci nevedia vyhodnocovať napríklad čísla šíriacej sa pandémie.

V 21. storočí sa bez členskej základne dajú vyhrať parlamentné voľby. Ale úlohou politických strán nie je iba združovať aktívnych občanov s podobným pohľadom na svet a prehlbovať, korigovať a inovovať svoj ideovo-hodnotový systém, ale aj hľadať, vychovávať a pripravovať osobnosti na prebratie zodpovednosti pri riadení obci, regiónu a štátu. Tu nastáva problém pri tvorbe a rekonštrukcii každej vlády.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Smer #Richard Sulík #Igor Matovič #Boris Kollár #Veronika Remišová