Ako získať talenty pre Slovensko?

Ak by nebolo koaličnej krízy, vo všetkých médiách by sa malo v týchto týždňoch diskutovať o Pláne obnovy. Ministerstvo financií ho predložilo na pripomienkovanie predtým, než ho pošleme do Bruselu, a pri tejto príležitosti zverejnilo jeho ďalšie podrobnosti.

29.03.2021 14:00
debata (1)

Samostatnú časť slovenského plánu predstavuje aj „lákanie a udržanie talentov“, ktoré by mali kompenzovať tzv. odliv mozgov, teda odchod (prevažne) mladých ľudí za štúdiom či prácou do zahraničia. Problém, že prichádzame o nezanedbateľnú časť generácie mladých dospelých, je nielen demografický a ekonomický, ale má aj ďalšie závažné dôsledky. Nejde pritom o nijaký okrajový fenomén. Spomedzi všetkých krajín EÚ zo Slovenska odchádza na zahraničné školy druhý najvyšší podiel študentov po Luxembursku.

Zlý mediálny obraz našich univerzít

Aký je plán súčasnej vlády na zvrátenie tohto nepriaznivého trendu? V Bruseli sa vláda pokúsi získať prostriedky na zjednodušenie administratívy pre vysoko kvalifikovanú pracovnú silu zo zahraničia; lepšiu spoluprácu so Slovákmi v cudzine; štipendiá pre najlepších domácich maturantov, študentov zo zahraničia a sociálne znevýhodneného prostredia a napokon aj na internacionalizáciu akademického prostredia. Ide o opatrenia, ktoré sčasti môžu pomôcť. Sú však tým najlepším, čo pre získanie a udržanie šikovných rúk a hláv môžeme urobiť?

Až 85,4 % zo študentov, ktorí odišli na zahraničné vysoké školy, uvádza ako hlavný dôvod štúdia v cudzine lepšie renomé tamojších škôl. Táto skutočnosť je v diskusiách o slovenskom vysokom školstve podcenená a len sporadicky z úst predstaviteľov akademického prostredia zaznie sebaobrana, že mediálny obraz našich univerzít je horší než ich skutočná kvalita.

Nádejnejšie prostriedky na lákanie a udržanie talentov ležia v iných častiach Plánu obnovy: v masívnych investíciách do digitálnej, technickej a vedecko-vzdelávacej infraštruktúry univerzít a taktiež do dôstojného bývania, ktoré bude adekvátne súčasným štandardom a ostane pritom cenovo dostupné. Ak si chceme šikovných ľudí udržať v regiónoch alebo ich tam dostať, potrebujú o. i. perspektívu dlhodobého uplatnenia.

Iste, slovenské vysoké školstvo má pred sebou množstvo práce a čelí nemálo problémom. Je však skresľujúce a neprimerane zovšeobecňujúce obviňovať tunajšie akademické prostredie z nízkej produktivity, akejsi konzervatívnej zotrvačnosti a uzavretosti pred podnetmi zo zahraničia či mimoakademickej praxe. Nezanedbateľná časť problému nízkej atraktivity našich vzdelávacích a vedecko-výskumných inštitúcií pre domácich maturantov spočíva v čomsi omnoho banálnejšom: spôsobe ich (seba)prezentácie.

Stačí sa pozrieť do Česka, ktoré je obľúbenou študijnou destináciou mladých Slovákov. Tamojšie univerzity vyvíjajú značné úsilie, aby uchádzačov o štúdium zaujali. Svojich študentov či absolventov posielajú na stredné školy, aby maturantom bezprostredne porozprávali o svojich skúsenostiach so štúdiom a študentským životom; prevádzkujú moderné webové stránky, na ktorých sa uchádzači dokážu intuitívne zorientovať a získať všetky potrebné informácie; prihlášky na štúdium sú administratívne nenáročné, možno ich vybaviť kompletne cez internet a často aj lacnejšie než na Slovensku.

Iste, aj my máme akademické pracoviská, ktoré rozumejú významu profesionálnej komunikácie navonok, ktorá by mala byť adekvátna informačným návykom súčasných stredoškolákov a vysokoškolákov. Stále však ide skôr o vzácne výnimky než pravidlo.

Zlepšiť renomé slovenských VŠ nestačí

Ešte raz: takmer 9 z 10 študentov odchádza študovať do zahraničia na základe renomé vysokých škôl, ktoré je z veľkej časti tvorené spôsobom, akým sa o univerzitách diskutuje a ako sa prezentujú samy. Zlepšenie práce v tejto oblasti by nemuselo byť nákladné a mohlo by výrazne pomôcť pri zmene ich vnímania. Ide o nepochopiteľne nedocenené opatrenie. Nie je síce všeliekom, ale zaiste je nutným minimom k tomu, aby úsilie schopných akademikov neostalo neviditeľné. Plán obnovy by mal (nielen) v častiach venovaných talentom a vysokým školám myslieť aj na to, že aj jednoduché kroky môžu prispieť k riešeniu zložitých problémov.

Iné navrhované opatrenie Plánu obnovy, štipendiá pre najlepších domácich maturantov, študentov zo zahraničia a sociálne znevýhodneného prostredia, je síce sympatické, ale nedomyslené. Jeho problémy možno zhrnúť do troch bodov: 1. priamo sa týka len prvého stupňa vysokoškolského štúdia; 2. sitom navrhnutých podmienok štipendia prepadne množstvo šikovných študentov; 3. mesačná výška štipendia predstavuje zlomok z toho, čo našim študentom ponúka napríklad Dánsko, čiže nijakú konkurenčnú výhodu tým nezískame.

Nádejnejšie prostriedky na lákanie a udržanie talentov ležia v iných častiach Plánu obnovy: v masívnych investíciách do digitálnej, technickej a vedecko-vzdelávacej infraštruktúry univerzít a taktiež do dôstojného bývania, ktoré bude adekvátne súčasným štandardom a ostane pritom cenovo dostupné. Ak si chceme šikovných ľudí udržať v regiónoch alebo ich tam dostať, potrebujú o. i. perspektívu dlhodobého uplatnenia. Štát sa v tomto nemusí spoliehať len na súkromný sektor, ale sám môže príležitosti vytvárať. Je to v jeho vlastnom záujme, ak sa tu o pár rokov – ľudovo povedané – nemá už len kúriť a svietiť.

Plán obnovy obsahuje aj sľubné opatrenia, ako takému mu však chýba vízia, kam má Slovensko smerovať, a v mnohom pôsobí nesystematicky a frázovito. V tomto zmysle je verným obrazom súčasnej vlády.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #vysoké školy #štúdium v zahraničí #Plán obnovy a odolnosti