Plánovaná vzájomná výmena pozícií predsedu vlády a ministra financií znamená celkom iný typ rošády. Igor Matovič, ak nechce poprieť sám seba, neuzavrie sa do pozície chránenej baštou a pešiakmi a neupadne do pasivity. Toto vystriedanie postov je vyústením viacerých cyklov rastúcej vládnej krízy spojenej výbušnou, neraz nepeknou komunikáciou, ktorej zárodky sa objavili už dávno pred poslednými parlamentnými voľbami.
Kvalitné riadenie štátu si vyžaduje viac ako tlačové konferencie a facebook. Problém je o to väčší, že mnohí lídri si vybudovali popularitu aj vďaka opakovaným tvrdeniam, že vstupujú do politiky ako nepolitici a že je to ich bonus.
Jeden z najvýznamnejších sociológov Max Weber zverejnil pred viac ako storočím svoju úvahu, známu pod názvom Politika ako povolanie, ktorá sa spomína v učebniciach od Kalifornie po Kamčatku. Z čitateľného textu porozumie aj laik, čo všetko našim politickým elitám chýba, aby sa mohli nazvať profesionálmi. Teraz nemyslím iba na svojské nadobúdanie titulov. Za tri desaťročia sa toho mohli naučiť dosť. Politické remeslo si ako každé iné vyžaduje cieľavedomú prácu na raste jednotlivcov aj tímu, podobne ako v iných zamestnaniach alebo napr. v športe.
Iste, život prináša neočakávané situácie, keď treba aj improvizovať, ideálne s využitím skúseností a intuície, ale to nemôže byť každodennosťou. U nás sa zabúda na odvekú tradíciu, že politik začína ako angažovaný občan, aktivizuje sa najmä na miestnej úrovni, zdokonaľuje sa v demokratických straníckych organizáciách, učí sa individuálnej zodpovednosti a kolektívnej súhre, chápe zásadný rozdiel postu v opozícii a vo vládnom kresle, z komunálnej sféry sa postupne prepracuje na celoštátnu a nebodaj na európsku. Medikovi po prvom semestri nezveria do rúk ťažkú operáciu. Ani na motorku si človek nesmie sadnúť bez vodičského oprávnenia. Ale viesť spoločnosť môže, žiaľ, skoro každý šikovný…
Kvalitné riadenie štátu si vyžaduje viac ako tlačové konferencie a facebook. Problém je o to väčší, že mnohí lídri si vybudovali popularitu aj vďaka opakovaným tvrdeniam, že vstupujú do politiky ako nepolitici a že je to ich bonus. V bežnom živote nenaletíme remeselníkovi, ktorý sa ponúka opraviť elektrické vedenie a búcha sa pritom do pŕs, že to urobí lepšie ako iní, lebo nie je ani elektrikárom. Pod problémy rastúcej deprofesionalizácie sa výrazne podpísali aj tzv. tradičné politické strany s vybudovanými štruktúrami. Čím to je, že ich vo voľbách výrazne porazili marketingovo šikovne fungujúce zoskupenia? Podľa výsledku a rozloženia síl v parlamente, nech sa už ich lídri ocitli teraz na ministerských postoch alebo v opozícii, veľmi profesionálne nepracujú ani tie.
Dlho sa ťahajúca vládna kríza nevyplýva z rozdielnych ideových hodnôt zúčastnených subjektov ani z odlišných názorov na konkrétne kroky v každodennej politike. Ťažisko problému spočíva v správaní sa a vystupovaní samotných lídrov. Takmer každý úspešný politik má zvýšené ego, ale jeho profesionalita spočíva v tom, ako si to uvedomuje, ako ho zvláda a ako zvláda egá partnerov. U nás v riadení výrazne prevyšuje subjektivita nad objektivitou. Nielen počas tohto marca sme mali pocit, že udalosti na slovenskom politickom Olympe sa menia rýchlejšie ako aprílové počasie. Preto sa neľahko predpovedajú ďalšie dni.
Občania čakajú na efektívnejší boj s pandémiou a na oživenie ekonomiky. A to sa neuskutoční bez nastolenia tímovej práce koalície, zmiernenia napätia s opozíciou a v rámci celej spoločnosti. Ale to sa nedá uskutočniť doterajším štýlom vládnutia a komunikovania. Rošádou sa mení poloha figúr na šachovnici, ale nie ich vlastnosti.