Štát ako Matovičova hračka

07.04.2021 14:00

Bizarná a dlhá kríza Matovičovej vlády a jej debakel už po 53 týždňoch priniesli stovky analýz osobnosti šéfa OĽaNO. Dá sa súhlasiť s Herakleitovým výrokom, že povaha človeka je jeho osudom. No pri hľadaní vysvetlenia, prečo za taký krátky čas dokázala vláda proti sebe postaviť 83% voličov a úplne zdemolovať mýtus o slušnom a spravodlivom Slovensku, je osožnejšie vrátiť sa k varovaniam politológa Michala Horského.

Podcenené nebezpečenstvo antipolitických hnutí

Tento múdry muž od roku 2016 naliehavo upozorňoval na hrozbu, ktorú pre našu krehkú zastupiteľskú demokraciu predstavujú antipolitické hnutia I. Matoviča a B. Kollára, dopĺňanú antisystémovou ĽS NS. Dnes si už málokto z komentátorov, ktorí vkladali do Matovičovej vlády toľké nádeje a adorovali ho, spomenie na to, ako Horský konštatoval, že k „politickým excesom bývalého predsedu parlamentu Richarda Sulíka nepatrí len jeho hlasovanie proti vlastnej vláde, ale aj to, že do parlamentu voviedol tzv. ,gang štyroch', ktorý v slovenskej politike šarapatí dodnes". Horský jasnozrivo charakterizoval politiku týchto antipolitických zoskupení, ktorých šéfovia svoj politický imidž budovali na hesle „mne môžete veriť, ja nie som politik“. Napísal: „Viac než uchopiteľné politické idey, programové vízie a riešenia ich zaujímala mediálna prezentácia, predbiehanie sa v predkladaní stále nových káuz a hranie sa na vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov.“

Kríza štandardnej pravice i ľavice

Prvotným impulzom na vzostup antipolitických formácií, ktoré vznikli ako súkromné firmy marketingovo zdatných politických podnikateľov, bez demokratických straníckych štruktúr a systematickej prípravy ľudí na vládnutie, bola kríza, do ktorej upadla štandardná slovenská pravica po páde rozhašterenej Radičovej vlády. Nápomocná pre vznik dominancie antipolitiky však bola aj kríza, do ktorej sa dostal Smer. Po bezprecedentnom volebnom víťazstve v r. 2012 nevyužil unikátnu príležitosť jednofarebnej vlády na presadenie komplexných sociálnodemokra­ticky dizajnovaných reforiem. Síce posilnil sociálny charakter štátu, ale mal sa pokúsiť aj o reformu verejnej správy a volebného systému vrátane zákona o politických stranách. Veď práve Mečiarov volebný zákon z r. 1998, ktorý demokratické strany sľubovali zmeniť, dáva šancu na úspech straničkám postaveným výlučne na marketingu jednotlivca. Strana Smer podcenila agendu právneho štátu a dôkladné upratanie po Klausovej a Miklošovej a potom Mečiarovej a Dzurindovej privatizácii, z ktorých vzišiel fenomén oligarchizácie politiky symbolizovaný kauzou Gorila. Sama zabŕdla do rôznych korupčných škandálov, ktoré sú pre ľavicu vždy nebezpečnejšie ako pre pravicu. Viď devastačný vplyv kauzy Devín banka na SDĽ.

Štát v rukách nevzdelaných a nepripravených

Politická búrka, ktorú vyvolala vražda Jána Kuciaka a jeho priateľky, a dominantná mediálna interpretácia jej príčin, našla tradičnú ľavicu i pravicu v istom programovom vyprázdnení a ideologickom zmätku spôsobenom kultúrnymi vojnami, ktoré vtrhli do slovenskej politiky. Keď k tomu pridáme, že lídri z nových strán PS-Spolu a Za ľudí, ktorí chceli byť hegemónmi „veľkej zmeny“, žalostne zlyhali, Slovensko sa stalo „trendy“.

Antipolitickí populisti sa správali, akoby štát bol ich hračka. Ukázali, že sú nebezpeční nielen pre demokraciu a štát, ale aj pre životy a morálne a psychické zdravie občanov.

Voľby vyhral zabávač. Do parlamentu dotiahol ďalších, ale aj príslušníkov letničiarskych siekt a katolíckych fundamentalistov. I kopu náhodných ľudí nepripravených prevziať skutočnú zodpovednosť za štát. V eufórii z porážky Smeru-SD sa akosi zabudlo na to, že Matovič a Kollár majú za sebou toľko podnikateľských, politických a morálnych škandálov, že by ich v štandardných európskych demokraciách jednoznačne diskvalifikovali z účasti na politike. U nás ich však časť médií a významných politikov pravice nielen tolerovala, ale aj oslavovala ako zástavníkov boja proti korupcii. Tak sa antipolitické zoskupenia na čele s plagiátormi s obskúrnou podnikateľskou minulosťou vďaka 70 poslancom z 95-člennej vládnej koalície zmocnili štátu pod zástavou očisty politiky.

Výsledky bezprecedentne nekompetentného a patologického vládnutia sú tristné. Tisícky zbytočných obetí pre babrácke – z medicínskeho i politického hľadiska – manažovanie pandémie premiérom a ministrom zdravotníctva z OĽaNO. Poškodenie medzinárodnej povesti SR v dôsledku nehoráznych premiérových kiksov. Strata sebaúcty vládnucich politikov pre vrcholne urážlivé správanie k sebe navzájom, ale aj voči občanom, a tým aj pád ich autority na dno. Rozklad štátu, „zaklincovaný“ zatknutím riaditeľa SIS i jeho námestníka. Pošliapavanie princípov ústavnosti a právneho štátu. Orgie papalášizmu. Nahnevaní a frustrovaní občania.

Vo výpočte hrozných dôsledkov vyčíňania antipolitických populistov by sa dalo dlho pokračovať. Správali sa, akoby štát bol ich hračka. Ukázali, že sú nebezpeční nielen pre demokraciu a štát, ale aj pre životy a morálne a psychické zdravie občanov. Tým však upozornili, že Slovensko na svoju modernizáciu potrebuje štandardné politické strany a kompetentných lídrov, ktorí ovládajú politické remeslo. A poznajú pravidlo Maxa Webera, že v politike existujú iba dva smrteľné hriechy – absencia vecnosti a nezodpovednosť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

23 debata
Viac na túto tému: #Smer #populizmus #OĽaNO #Igor Matovič