Tieto údaje použili aj viacerí ekonómovia, napríklad ja v článku Haló, naša ekonomika upadá! uverejnenom v Pravde 19. 1. 2021. Debata bola o tom, že v grafe je chyba, čo vieme my, vie to aj náš Štatistický úrad, ale zatiaľ si to nepriznal Eurostat. Reč je o hrubom domácom produkte vyjadrenom v parite kúpnej sily, ktorý reflektuje fakt, že napríklad pivo v Bratislave je lacnejšie než v Berlíne.
Poviete si, nuda, čo tam po nejakom grafe! Podľa týchto čísel však hodnotíme jednotlivé vlády a ich politiky. Ak sme si od roku 2016 pohoršili, a zároveň nikto iný z našich bývalých komunistických spolupútnikov si nepohoršil, znamená to, že sme sa počas vlády vládnucej v rokoch 2012 – 2016 nevymotali z globálnej finančnej krízy. Následné pokračovanie divergencie potom dáva zlú nálepku aj vláde vládnucej v rokoch 2016 – 2020.
Naša ekonomika na tom nie je dobre. Divergencia či stagnácia, to je v tomto prípade v zásade jedno, mali by sme dobiehať. Môžeme produkovať zákony, účtovníctva, môžeme sa tváriť vážne a hovoriť o hodnotách, ale celé je to na smiech, ak nemáme výsledky. Chýbajúce reformy nenahradíme.
Učebnicový príklad vplyvu zlých rozhodnutí zlých vlád na životnú úroveň obyvateľstva, nehovoriac o rozplývaní sa predstavy nás, generácie vysokoškolákov z roku 1989, ktorí dobiehanie Západu brali ako svoj životný plán na ďalších tridsať rokov a ako hotovú vec. Učebnicový príklad hospodárskeho rozvratu, ktorý – popri pandémii – zdedila súčasná vláda. A kombinácia týchto troch nešťastí by zabila aj vola.
Ak je článok stále príliš technický, upokojím vás – nič sa nedeje, Západu sa nevzďaľujeme, „len“ stagnujeme. Čísla Eurostatu totiž ukazujú, že bližšie k priemeru únie boli minulý rok Česko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Maďarsko a Poľsko, kým takmer na našej úrovni bolo Lotyšsko a Rumunsko. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) boli pred nami Česko, Slovinsko, Litva, Estónsko a Poľsko, takmer na našej úrovni bolo Maďarsko, kým Rumunsko a Lotyšsko boli s odstupom za nami.
Podľa MMF sa nevzďaľujeme, ale k priemeru EÚ sa dostávame, povedzme, naším tempom výstavby diaľnice zo stoličného mesta na východ. A v roku 2019 sme boli od únie ďalej, než sme boli v roku 2001. Ale nie tak ďaleko, ako tvrdí Eurostat. Aj keď údaje z MMF som prerátaval sám, a ako vidíte, mýliť sa je možné a dokonca aj európske.
Na chyby v údajoch Eurostatu ma hneď 19. januára upozornil Martin Šuster z Národnej banky Slovenska a jeho závery jednak dávajú zmysel a jednak ich neskôr potvrdil samotný Štatistický úrad: ak Eurostat prerátal údaje len za obdobie 2016 – 2019, potom tieto čísla odzrkadľujú súčasný stav. Chyba je v dramatickom poklese medzi časovými radami medzi rokmi 2015 a 2016 a je pravdepodobné, že ďalšie opravy zhoršia našu pozíciu voči únii aj pred rokom 2016. Inak povedané: Neboli sme až takí frajeri, ako sme si mysleli.
Záver? Na číslach záleží a je dobré, že sa tu našlo pár ľudí, ktorí preverujú pramene, aj keď ide o Eurostat. Po druhé, aj správne štatistiky sa časom revidujú, preto treba byť pri ich hodnotení opatrný a používať nadhľad. Po tretie, vzdelanie a odbornosť sú užitočné, aj keď si práve teraz nejakí truľovia myslia opak.
Mali by sme urobiť všetko pre návrat úcty k vzdelaniu, lebo ak sa vypláca podvádzanie a nie poctivo a odborne vykonaná práca, spoločnosť to ďaleko nedotiahne. Po štvrté, nie sme na tom dobre – teda, naša ekonomika na tom nie je dobre, my sme v poriadku. Divergencia či stagnácia, to je v tomto prípade v zásade jedno, mali by sme dobiehať. Po piate, môžeme produkovať zákony, účtovníctva, môžeme sa tváriť vážne a hovoriť o hodnotách, ale celé je to na smiech, ak nemáme výsledky. Chýbajúce reformy nenahradíme.