Ako kompetentne vládnuť

Vládne krízy patria k parlamentnej demokracii, a tá nedávna slovenská nebola ani taká dlhá. Odhalila však šokujúcu neznalosť ústavných pravidiel organizácie a fungovania verejnej moci viacerými ústavnými činiteľmi, ktorí si asi dosiaľ nenašli čas na pozorné prečítanie právnej úpravy svojho vlastného pôsobenia. Neznalosť zákona však neospravedlňuje.

09.04.2021 14:00
debata (7)

Pravdepodobne najsilnejšiu zaslúženú kritiku zožal poslanec vládnej strany, ktorý vyhlásil, že premiér už vlastne podal demisiu, hoci týždeň neskoršie bol naďalej iba na odchode. Stiahnutie sa z verejných vystúpení neznamená predsa ešte demisiu.

Neprávom menšiu pozornosť vyvolali slová Borisa Kollára, že ak sa do nejakého dňa čosi nestane, vyhlási nové voľby. Áno, voľby do Národnej rady SR vyhlasuje jej predseda, no nie vtedy, keď to sám uzná za vhodné. Môže tak urobiť len na konci funkčného obdobia parlamentu. Na jeho skrátenie pod ústavou určené štyri roky je potrebný ústavný zákon a až na konci skráteného volebného obdobia je šéf snemovne povinný vyhlásiť voľby. Reálne môže vyberať z dvoch sobôt.

Vo verejných úvahách a diskusiách sa skloňovalo i vytvorenie úradníckej vlády, hoci slovenská právna úprava toto slovné spojenie nepoužíva a ani obsahovo s „nepolitickou“ vládou odborníkov na vopred stanovený čas kratší ako volebné obdobie nepočíta. Jej vytvorenie umožňovali ústavy medzivojnovej ČSR a súčasnej Českej republiky. V oboch krajinách sa inštitút úradníckej vlády aj opakovane využil.

Na Slovensku máme neobvyklú možnosť podľa čl. 115 ods. 3 Ústavy SR, aby prezident „podržal“ vládu proti vôli parlamentu. Ak by ju však vymenoval so zámerom, aby pôsobila bez ohľadu na vôľu Národnej rady, vari aj z vysokých štátnych úradníkov, a následne by ju „podržal“ voči parlamentu, tak by išlo o legislatívne problematický postup. Žiadna hlava štátu sa dosiaľ touto cestou nevydala. Jej využitie by predstavovalo krajnú možnosť zabezpečenia chodu ústavných inštitúcií na čím kratšie obdobie v situácii, keď by parlamentná väčšina nedokázala spravovať štát.

Uvedené príklady politickej nekompetentnosti spolu s (ne)fungovaním časti vrcholov verejnej moci počas predchádzajúceho roka nastoľujú veľmi nepríjemnú otázku, či Slovensko má viac ako jednu politickú garnitúru spôsobilú normálne spravovať náš štát.

Odborník na medzinárodné vzťahy by dokázal opísať niekoľko šokujúcich politických pochybení a bezpečnostný analytik by nemal problém dodať vlastný zoznam neodpustiteľného. Úmyselne neuvádzam školstvo a zdravotníctvo, ktoré najviac zasiahla pandémia, a preto tu ťažko odlíšiť nespôsobilosť spravovať rezort od pochybení v bezprecedentnej situácii.

Uvedené príklady politickej nekompetentnosti spolu s (ne)fungovaním časti vrcholov verejnej moci počas predchádzajúceho roka nastoľujú veľmi nepríjemnú otázku, či Slovensko má viac ako jednu politickú garnitúru spôsobilú normálne spravovať náš štát.

Štandardné striedanie vlád rozličného hodnotového zamerania v dôsledku volebných výsledkov sa zakladá na implicitnom predpoklade, že každá strana majúca nádej na parlamentné zastúpenie nájde medzi svojimi členmi a priaznivcami ľudí ochotných a schopných zabezpečiť štandardné fungovanie štátu. Tu ešte nejde o veľké reformné plány, ale o každodennosť výkonnej moci, ktorá predchádza reformným zámerom a podstatne sa líši od talentu na upútanie pozornosti.

Skúsenosti z činnosti vlády obyčajne nepredstavujú nevyhnutnú podmienku jej zvládnutia. Spojenie vzdelania, parlamentných skúseností, vnútrostraníckeho života, práce v danej oblasti sa už neraz osvedčilo ako dobrá príprava na ministerské kreslo. Čím z toho však prešli mnohí súčasní šéfovia jednotlivých rezortov?

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda #kríza #Boris Kollár