Bidenov vs. slovenský plán obnovy

Je až tragikomické, ako sa takmer každý sektor počnúc poľnohospodárstvom a potravinárstvom až po súkromné ambulancie a nemocnice dožaduje, aby bol zahrnutý do Plánu obnovy a odolnosti. Je to tak trochu tragické, lebo to poukazuje na chýbajúce prostriedky v mnohých dôležitých odvetviach.

11.04.2021 10:00
debata (7)

Je až tragikomické, ako sa takmer každý sektor počnúc poľnohospodárstvom a potravinárstvom až po súkromné ambulancie a nemocnice dožaduje, aby bol zahrnutý do Plánu obnovy a odolnosti. Je to tak trochu tragické, lebo to poukazuje na chýbajúce prostriedky v mnohých dôležitých odvetviach.

Na druhej strane komické, lebo z plánu obnovy sa má stať „stolček prestri sa“, ktorý by mal všetko zaplatiť. Jeho finančné vyjadrenie je iba 6 mld. eur a v porovnaní so zdrojmi štátneho rozpočtu a s európskymi zdrojmi nového finančného rámca predstavuje iba zlomok. Okrem toho akoby sa zabudlo, že jeho primárnym cieľom je obnova po pandemickej kríze, ktorá má prebehnúť na dvoch pilieroch: na transformácii na zelenú ekonomiku a na digitálnej transformácii. Tretia transformácia na solidárne Slovensko žiaľ v slovenskom pláne úplne chýba.

Helikoptérové peniaze pre Američanov

Biden prvých sto dní využil naozaj exemplárne: poskytol v poradí už tretí balík helikoptérových peňazí Američanom, ktorých ročný príjem dosahuje najviac 75-tisíc USD. Jeho Americký záchranný plán predstavuje takmer dva bilióny USD (6¤% HDP) a v ostatných dňoch vyhlásil plán investícií do infraštruktúry a energií, ktorý je v histórii USA asi druhým najväčším infraštruktúrnym projektom, dosahujúcim takmer dva a pol bilióna USD.

Biden sa vracia k Parížskej klimatickej dohode, ktorej naplnenie bude vyžadovať ďalšie investície, a k Obamovej reforme zdravotníctva, ktorá tiež nebude zadarmo. Celkové federálne výdavky sa odhadujú na 13¤% HDP.

Takmer každý sektor sa dožaduje, aby bol zahrnutý do Plánu obnovy a odolnosti. Je to tak trochu tragické, lebo to poukazuje na chýbajúce prostriedky v mnohých dôležitých odvetviach. Na druhej strane komické, lebo z plánu obnovy sa má stať „stolček prestri sa“, ktorý by mal všetko zaplatiť. Jeho finančné vyjadrenie je však iba 6 mld. eur a v porovnaní so zdrojmi štátneho rozpočtu a s európskymi zdrojmi nového finančného rámca predstavuje iba zlomok.

Už dnes sa preto Biden začína porovnávať s dvoma svojimi predchodcami v prezidentskom úrade: s Franklinom D. Rooseveltom, ktorý zachraňoval americké hospodárstvo postihnuté Veľkou hospodárskou krízou programom veľkých investícií známym ako New Deal. Druhým, menej známym, bol prezident Lyndon B. Johnson a jeho projekt Veľká spoločnosť na boj proti chudobe. Jeho súčasťou boli i programy Medicare a Medicaid určené na bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre starých a chudobných.

Ak porovnáme Bidenovu a predtým i Trumpovu reakciu na krízu s tou u nás, je zrejmé, že bola omnoho promptnejšia, podporila najpotrebnejších a rozsahom pomoci (v % HDP) neporovnateľne väčšia. Udržala mieru nezamestnanosti okolo 6¤% v porovnaní s tou u nás vo februári tohto roku 8,6¤%.

Môžeme zhrnúť, že plán obnovy podľa Bidena smeruje k modernizácii Ameriky, jej ekologizácii a k dosiahnutiu väčšej sociálnej súdržnosti.

Obavy z Bidenovej politiky

Odporcovia upozorňujú na možné riziká Bidenovho plánu obnovy. Sú prinajmenšom dve. Prvé je riziko inflácie a druhé – útek najväčších amerických investorov z USA.

Viacerí tvrdia, že helikoptérové peniaze musia vyvolať prudký rast cien. James Galbraith v Project Syndicate však vysvetľuje, prečo to tak nemusí byť. Radoví Američania trojitý finančný dar od vlády zväčša prejedli alebo si časť z neho odložili na horšie časy. Niektorí dokonca investovali na burze, dúfajúc, že malé úspory zhodnotia. Žiadny z týchto spôsobov nezvyšuje infláciu (i keď posledný nafukuje ceny akcií). Ak sa totiž zvýši dopyt, a ten sa pokryje zvonka, nedochádza k rastu domácich cien. Galbraith upozorňuje, že to bude dovtedy, pokiaľ bude Čína medzeru v americkej spotrebe vypĺňať. Biden by sa mal teda rozhodne vyhnúť obchodnej vojne s Čínou.

Koniec daňovej súťaže ku dnu

Pred niekoľkými dňami ministerka financií Janet Yellenová (prvá žena v tejto funkcii v USA a zároveň prvá žena, ktorá bola predtým prezidentkou FED-u!) ohlásila novú iniciatívu. Je ňou zavedenie rovnakej minimálnej korporátnej dane na globálnej úrovni. Chce ňou zamedziť 30-ročnej „daňovej súťaži ku dnu“, na ktorú pristúpili vlády, aby získali alebo si udržali veľkých investorov. Robili tak i za cenu ochudobňovania svojich štátnych rozpočtov.

Dôvodom okrem toho je, že Biden chce zdvihnúť korporátnu daň z 21¤% z čias Trumpa na 28¤%. Podnikateľský sektor sa bráni, argumentujúc, že to zníži jeho konkurencieschop­nosť. Pravdu nemá. Príjmy z tejto dane predstavujú v USA iba 1¤% HDP v porovnaní s 2¤% napríklad vo Francúzsku, v Nemecku a Taliansku, či 4¤% v Japonsku a Kanade. Mnohé americké korporácie čerpajú daňové úľavy či dokonca neplatia žiadne dane.

Bidenova administratíva, naopak, argumentuje, že práve moderná dopravná, elektrická a sieťová infraštruktúra je tým, čo pomôže zvýšiť konkurencieschop­nosť amerického priemyslu. A tú treba z niečo financovať. Aby sa však americkí investori nerozhodli z USA odísť do Írska alebo iného kvázi daňového raja, je podľa J. Yellenovej potrebná rovnaká minimálna daň pre korporácie.

Plán obnovy, ktorý vypracovala vládna strana SaS nezávisle od MF SR, naopak, počíta so znižovaním daní. Do akej miery túto požiadavku napokon do slovenského plánu obnovy premietne nový minister financií Igor Matovič, ešte nevieme. Dúfajme, že ani po zakopaní vojnovej sekery medzi ním a Richardom Sulíkom jeho nátlaku nepodľahne.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Janet Yellenová #Joe Biden #parížska klimatická dohoda #Franklin Delano Roosevelt #Plán obnovy a odolnosti
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy