Česká politika ide v šľapajach tej slovenskej. Uprostred epidémie síce vo funkcii neskončil premiér, ale dvaja dôležití ministri – zdravotníctva (za ANO) a zahraničia (za ČSSD). Ani jedna z týchto zmien nebola daná ich pochybením, len predstavou straníckych lídrov, že s inými spolupracovníkmi sa im pôjde do októbrových volieb lepšie.
Pre druhé striedanie bol kľúčový víkendový zjazd sociálnej demokracie. Na post predsedu proti sebe kandidovali doterajší šéf, minister vnútra Jan Hamáček a minister zahraničia Tomáš Petříček. Hamáček s prevahou zvíťazil a Petříčka ako porazeného soka vymietol z vlády rýchlosťou, aká tu ešte nebola.
Ani jeden z nich nie je charizmatickým vodcom, akého by na tomto poste radi videli ľavicoví voliči, zato obaja majú odlišné predstavy o smerovaní ČSSD. Petříček za sebou zhromaždil odporcov koalície s ANO, uškodila mu však povesť predĺženej ruky zákulisných hráčov klientelizmom prešpikovanej pražskej organizácie. Hamáčkovým tromfom bolo pôsobenie na čele Ústredného krízového štábu, v ktorom podáva lepšie manažérske výkony ako chaotický premiér Babiš.
Hamáček tvrdí, že chce, aby sa v ČSSD prestalo bojovať, sám sa však oháňa sekerou. Nestačí mu, že preferencie sociálnej demokracie vytrvalo klesajú? V minulých voľbách do snemovne získali sociálni demokrati slabých sedem percent, potom prišli prehraté voľby európske aj senátne, a dnes im sociológovia predpovedajú iba tri percentá.
Petříček si prial rozkročenie do stredu, Hamáček trval na čisto ľavicovom profile strany. Prestal dokonca presadzovať predvolebnú alianciu so zelenými, takže tí sklamane oznámili, že pôjdu vlastnou cestou. Kým Petříček chcel zabojovať aj o voliča, ktorého k sebe priťahuje tandem Pirátov a Starostov a nezávislých, ktorý je favoritom volieb, Hamáček sa snaží získať predovšetkým tradičný elektorát, ktorý sociálnym demokratom zobrali babišovci.
Jeden i druhý majú svoj kus pravdy. Na dlhodobé prežitie potrebuje ČSSD široký záber a pestrých spojencov. Do volieb sa jej však ťažko podarí očariť liberálnejších sympatizantov, preto je logickejšia stávka na ľavicovo konzervatívnych priaznivcov. Podmienkou úspechu však je, že sociálni demokrati potlačia vnútorné spory a sústredia sa na programové posolstvo.
V minulosti sa im najlepšie darilo počas kríz, keď pôsobili ako opora ťažko skúšaných občanov. Aj teraz ako prví prezentovali program, čo robiť po odznení pandémie. Príjmovú stránku rozpočtu chcú posilniť bankovou či digitálnou daňou, chrániť pracovné miesta, stavať byty. Sú proti reťazeniu nájomných zmlúv na dobu určitú, búria sa proti hypotekárnemu otroctvu, presadzujú kratší pracovný čas a päť týždňov dovolenky.
Dalo by sa očakávať, že hlavnou starosťou staronového predsedu bude pretlmočiť toto posolstvo ľuďom. On sa však namiesto toho vyžíva v likvidácii oponentov. Lojálny tím podpredsedov bez jediného rebelanta mu nestačí, chce mať upratané aj vo vláde.
Hoci bola Petříčkova zahraničná politika nevýrazná, mala silne prozápadný vektor, čím si minister získal vplyvných zástancov. V podobnej situácii sa nachádza Lubomír Zaorálek v rezorte kultúry. Hamáčkov nápad, aby Zaorálek zaujal Petříčkovo miesto, pretože už ministrom zahraničia bol, a na kultúru aby prišiel v odbore neskúsený starosta Náchoda, poslanec Jan Birke, zaváňa kupeckými počtami. Nie je dôstojné prehadzovať ústavných činiteľov ako vrecia s pieskom.
Hamáčkom spustené manévre vo finále vyzerajú ako nadraďovanie straníckych a osobných záujmov nad záujmy štátne. Predseda tvrdí, že chce, aby sa v ČSSD prestalo bojovať, sám sa však oháňa sekerou. Nestačí mu, že preferencie sociálnej demokracie vytrvalo klesajú? V minulých voľbách do snemovne získali sociálni demokrati slabých sedem percent, potom prišli prehraté voľby európske aj senátne, a dnes im sociológovia predpovedajú iba tri percentá.
To sa na covid zviesť nedá. Ide o výsledok Hamáčkovej orientácie na ANO. On si to však odmieta priznať a ďalej len prilieva olej do ohňa.