Darmo sa Matovič dušuje, že je „prozápadne“ orientovaný. My nepotrebujeme jeho „prozápadný“ vektor, ale jednoduchý civilizovaný výkon moci, európske zdravotné a právne štandardy a kultivovanú komunikáciu. A rešpektovanie slovenských záujmov aj v geopolitickom kontexte.
Expremiér, ktorý ani netuší, čo národný záujem a geopolitické reality sú, je jasným rizikom pre našu národnú bezpečnosť. Pripomeňme si v skratke, v akej delikátnej situácii sa Slovensko v súčasnosti ocitlo.
Vízie susedov
Visegrádska štvorka sa stala symbolom nesolidarity, straty európskosti a pokusov nahradiť ju utópiami toho pravého civilizačného vodcovstva: či už v podobe poľského mesianizmu, alebo Orbánovej falošnej novokresťanskej misie. Akurát že demokracia a politické práva sa akosi v týchto víziách strácajú. Slovensko sa napriek rôznym problémom a turbulenciám (finančným škandálom, protimigrantskou hystériou, vraždou novinárskej dvojice…) držalo v mantineloch vyspelého právneho štátu.
To nás odlišovalo od maďarského aj poľského potláčania politických slobôd. A nikdy sme sa neprikláňali na stranu „osobitných“ ciest našich susedov: lebo pod touto osobitosťou sme správne dešifrovali iba avantúry miestnych vodcov prikrývajúcich sa plášťom konzervatívno-kresťanskej „obnovy“ Európy.
Pravdou je, že Igor Matovič nekoná zo žiadnych ideových ani zištných motivácií. Nemá žiadnu „utajenú“ stratégiu ani voči Rusom, ani voči Maďarom. Robí to z obyčajnej hlúposti, sebastrednosti a pocitu vlastnej výnimočnosti. Lenže jeho konanie je priame ohrozenie národnej bezpečnosti.
Samozrejme, títo vodcovia okrem svojho ideologického plášťa veľmi šikovne obnovujú geopolitiku: Orbán neskrývanou ideou maďarského vodcovstva v Karpatskej kotline (pozrite si jeho prejav k storočnici Trianonu, kde túto misiu dokonca rozširuje aj smerom na západný Balkán a blúzni o potrebe veľkej maďarskej vojenskej sily); a Kaczyński úsilím urobiť Poľsko lídrom tej pravej katolíckej Európy. Kto sleduje ich prejavy, nemá žiadne pochybnosti o tomto smerovaní. Poľsko by si do týchto úsilí rado pridalo osobitné vzťahy s USA a Viktor Orbán zas osobitné vzťahy s Ruskom a Čínou ako protiváhu kritike z Bruselu.
Kamaráti či dobré zmluvy?
Toto, samozrejme, naša diplomacia ostro sleduje a hľadá cestičky, ako cez tieto úskalia preplávať a nestať sa nástrojom v rukách žiadnej z pochabých ambícií. No do tohto krehkého prostredia naraz vbehne prostý Igor Matovič, nič netušiaci o geopolitických nástrahách, a ide zachraňovať svoju od počiatku spackanú misiu Sputnik V!
To, že Putin hrá s vakcínou svoju hru, je zrejmé, nemusí to byť rovno „hybridná vojna“, ale minimálne hra o prestíž Ruska, prirodzená konkurencia (aj voči Číne) a úsilie o získanie aj európskych trhov. Zo strany Ruska je to v poriadku. Nie však zo strany Matoviča. Lebo chcieť ruskú vakcínu je legitímne, ale musí to byť v súlade s európskymi štandardmi. A to malo byť súčasťou zmluvy.
Lenže minister financií (sic!) nám povie, že on nevie, čo je v zmluve – vraj to je vec právnikov. To teda nie je! Za zmluvu zodpovedá ten, kto ju vyjedná a podpíše. Náš obetavý „záchranca životov“ na vyjednávanie nepotrebuje expertov, lebo vraj s Rusmi sa rokuje na princípe kamarátstva, priameho pohľadu a úprimného slova. Nuž história nás naučila, že to tak nie je. A preto k európskej právnej kultúre patrí už stáročia veta „zmluvy robia priateľov“. Lenže svet Matoviča je svetom chlapčenských sloganov, nie kultúry štátneho práva.
Zobať Orbánovi z ruky
A tak je to aj s kauzou Gyimesi: Matovič tvrdí, že rokovania v Maďarsku by bez Gyimesiho neviedli k úspechu. Kvôli tomu ponížil slovenskú diplomaciu tak, že vyradil naše veľvyslanectvo z vyjednávania (a na poslednej tlačovej konferencii tvrdil, že veľvyslanec zastupuje ministerstvo zahraničia, čo je do neba volajúca hlúposť, lebo reprezentuje štát ako celok), a do roly „kingmakera“ posadil Gyimesiho. Nuž ak to teda bez Gyimesiho nešlo, tak prečo to išlo s ním?
Určite z nezištnej lásky Orbána k tomuto poslancovi OĽaNO! Nie, Orbánovi aj celému Fideszu totiž vyhovuje, že tak zvýšil prestíž maďarského aktivistu v očiach slovenských Maďarov. A tento poslanec určite nepatrí k tým umierneným, posilnia sa tak práve maďarskí radikáli. Budeme ešte prekvapení, aké im narastú rohy.
Po druhé tým legitimizoval akési osobitné vzťahy niektorých slovenských Maďarov k Orbánovi – a to práve mimo slovenského právneho systému. Prosto ON vo svojom politickom horizonte ani nechyruje o úsiliach budapeštianskych premiérov byť predsedami vlády 15 miliónov Maďarov či o úsilí vytvoriť nadštátnu inštitúciu maďarských poslancov Karpatskej kotliny atď.
Pravdou je, že Igor Matovič to nerobí zo žiadnych ideových ani zištných motivácií. Nemá žiadnu „utajenú“ stratégiu ani voči Rusom, ani voči Maďarom. Robí to z obyčajnej hlúposti, sebastrednosti a pocitu vlastnej výnimočnosti.
Lenže jeho konanie je priame ohrozenie národnej bezpečnosti. A tak je odmietavé stanovisko ministra Korčoka aj štátneho tajomníka Klusa pochopiteľné, rovnako ako odsudzujúca pozícia slovenských veľvyslancov aj bývalých ministrov zahraničných vecí a aj prezidentky. Lenže to je stále málo. Rada bezpečnosti štátu by mala jasne definovať hrozbu, ktorou sú avantúry expremiéra, a Eduard Heger by ho mal odvolať z vlády SR ako trvalé bezpečnostné riziko.