Európska únia je postavená na základných princípoch ľudských práv a demokracie. Jej zmluvy stanovujú ciele vysoko konkurenčného sociálno-trhového hospodárstva zameraného na plnú zamestnanosť a sociálny pokrok s ochranou a so zlepšovaním životného prostredia a s útokom na sociálne vylúčenie.
Takýto pokrok však nie je zaručený: závisí to od spoľahlivých zákonov a predpisov, ktoré musia byť vypracované objektívne a transparentne a potom dôsledne presadzované. Preto sa Európska konfederácia odborových zväzov aktívne podieľa na tvorbe právnych predpisov EÚ a po nedávnom prijatí riešenia lepšej právnej úpravy pre všetkých nadviazala diskusiu s európskymi inštitúciami.
V roku 2012 Európska komisia spustila program Regulatory Fitness and Performance (Regulačná vhodnosť a výkonnosť – REFIT), po ktorom v roku 2015 nasledoval Program lepšej regulácie. Oficiálny naratív, pokiaľ ide o reguláciu EÚ, sa stáva čoraz negatívnejším – kladie dôraz na jej náklady, vnímané regulačné „bremeno“ a údajnú potrebu zjednodušenia.
Reguláciu kvality nemožno znížiť na tieto elementy. Ide o investíciu do budúcnosti – je to reakcia na potreby väčšiny, nie menšiny, ktoré sa musia udržiavať v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Zásada „one in, one out“
Ursula von der Leyenová ako predsedníčka novej komisie v decembri 2019 oznámila nový prístup k regulácii EÚ, ktorý je uvedený v misijných vyhláseniach komisárov – teda zásada „one in, one out“. Podľa toho by „každý legislatívny návrh, ktorý vytvára nové bremená, mal zbaviť ľudí a podniky ekvivalentného existujúceho bremena na úrovni EÚ v tej istej oblasti politiky“. Prekvapivo táto zásada nebola uvedená v politických usmerneniach, ktoré pani von der Leyenová vydala ako kandidátka, alebo v jej prejave pred Európskym parlamentom v deň jej volieb v júli minulého roka.
Tento mesiac má slovenský komisár Maroš Šefčovič zverejniť oznámenie o lepšom riadení a odborové zväzy sú dobre pripravené na to, aby sa zapojili do diskusie o podpore kvalitných právnych predpisov. Environmentálne, zdravotné a sociálne právne predpisy sú nevyhnutné pre ochranu ľudí a planéty. Nariadenie EÚ by sa nemalo považovať za bremeno, ale za trvalý záväzok k zabezpečeniu blaha a bezpečnosti spoločnosti pri úplnom rešpektovaní zásady predbežnej opatrnosti.
Akékoľvek kroky na zlepšenie tvorby právnych predpisov by sa mali zamerať na kvalitu právnych predpisov a na to, ako úspešne dosahujú svoje ciele. To znamená prijímať rozhodnutia na základe spoľahlivých dôkazov a komplexných hodnotení vplyvu po úplnej a otvorenej konzultácii s príslušnými sektormi spoločnosti.
Regulácia EÚ by sa nemala redukovať na hypotetické krátkodobé náklady, hlavne pre podnikanie. Ohrozuje to všeobecný verejný záujem – a tým aj blahobyt pracovníkov, spotrebiteľov a občanov, územnú súdržnosť a životné prostredie. Tvorba právnych predpisov EÚ nie je cvičením v oblasti účtovníctva, ale musí brať ohľad na dlhodobý horizont a uznávať výhody, ktoré nemožno speňažiť.
Dramatická kríza
Európa čelí dramatickej hospodárskej, sociálnej a zdravotnej kríze. Je nevyhnutné zabezpečiť živobytie po pandémii a dosiahnuť spravodlivý dvojitý prechod k digitálnej transformácii, ktorá prinesie všetkým ekologickejšie hospodárstvo, vďaka ktorému sa z Európy stane kontinent s neutrálnou uhlíkovou stopou. Viac ako kedykoľvek predtým je dôležité, aby EÚ zaručovala spravodlivú minimálnu mzdu, a to tak v rámci investovania do budúcnosti, ako aj na riešenie súčasnej neistoty a chudoby pracujúcich ľudí.
Je nevyhnutné zabezpečiť živobytie po pandémii a dosiahnuť spravodlivý dvojitý prechod k digitálnej transformácii, ktorá prinesie všetkým ekologickejšie hospodárstvo, vďaka ktorému sa z Európy stane kontinent s neutrálnou uhlíkovou stopou.
Cieľovo orientovaný prístup, ako napríklad „one in, one out“, by podľa rozhodnutia prijatého v komunikácii bývalej komisie z októbra 2017 „vytvoril deregulačné tlaky a narušil jej politickú zodpovednosť s cieľom uskutočniť to, čo je potrebné urobiť a vtedy, keď to treba urobiť“. Predstavuje to negatívny obrat zo strany súčasného vedenia EÚ.
O tejto myšlienke sa diskutovalo v roku 2017, ale vtedajší prvý podpredseda komisie Frans Timmermans ju odmietol ako neopodstatnenú a nevhodnú na vypracovanie právnych predpisov EÚ. Počas svojej prednášky pred Európskym parlamentom v septembri 2019 komisár Maroš Šefčovič, ktorý má v súčasnosti na starosti lepšiu reguláciu, vyjadril „jasné nie” mechanickému prístupu a ohrozeniu našich vysokých štandardov, najmä pokiaľ ide o sociálne a environmentálne oblasti”.
Napriek tomu komisár Šefčovič presadzuje zásadu „one in – one out“, pre ktorú takéto obmedzenie zákonodarstva v zmluvách EÚ nie je opodstatnené. Táto zásada je obzvlášť nebezpečná v oblastiach, ako je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, kde akékoľvek oneskorenie v regulácii vystavenia chemickým látkam spôsobujúcim rakovinu (karcinogény a mutagény), ktorým sú pracovníci počas práce vystavení, môže byť doslova rozdielom medzi životom a smrťou. Vzhľadom na to je šokujúce, že komisia spúšťa svoju zásadu „one in, one out“ v predvečer Medzinárodného dňa pracovníkov.
Rovnaké podmienky pre všetkých
Európska odborová konfederácia (EOK) je znepokojená tým, že zásada „one in, one out“ bude mať za následok poškodenie dodržiavania zásad právneho štátu, pretože zákerne podporuje nedôveru vo výhody právnych predpisov EÚ. EOK, naopak, nabáda komisiu, aby zaujala pozitívny postoj a podporovala schopnosť celoeurópskych právnych predpisov ponúkať rovnaké podmienky pre podniky a bezpečnosť občanov a zároveň zabezpečiť právnu istotu a predvídateľnosť pre všetkých. Stručne povedané, kvalitná tvorba legislatívy na európskej úrovni by mala byť investíciou do budúcnosti pre ľudí i planétu. Musí napraviť nerovnováhy v „agende lepšej regulácie“, a nie ich zdvojnásobiť. Je to nevyhnutné pre blaho občanov a pre zvýšenie viery v udržateľnú budúcnosť.