Nebezpečný plán pre bývalú Juhosláviu

Už druhý týždeň koluje po Európe neformálny dokument (tzv. non-paper), v ktorom ide údajne o "dokončenie rozdelenia Juhoslávie“. Pretože od polovice tohto roku bude Slovinsko predsedať Európskej únii a dokument uzrel svetlo sveta na slovinskom portáli www.necenzurirano.si, zdanlivé prvé stopy viedli do Ľubľany priamo k premiérovi Janezovi Janšovi.

28.04.2021 14:00
12

Redaktor portálu neprezradil, ako sa k materiálu dostali. No povedal, že autorstvo síce možno vyzerá na Janšu, ktorý však podľa jeho slov mohol zohrať iba úlohu poštára do Bruselu.

Slovinský premiér bol najprv ticho, potom sa zaprisahal, že on s tým nemá nič spoločné. A keď zistil, že sa obsah non-paperu v politických kruhoch stretol s takpovediac zborovým odmietnutím a vo verejnosti krajín západného Balkánu s nezáujmom, lebo tamojší občania už zažili v posledných desaťročiach podobných nehorázností neúrekom, odsúdil dokument ako produkt "škodiaci záujmom Slovinska v EÚ“.

Dokončenie rozdelenia Juhoslávie

Čo v ňom je? Ide o komplexný návrh na premenu štruktúry západného Balkánu. Veľká časť Republiky srbskej, čiže srbskej entity Bosny a Hercegoviny (BaH) by sa pripojila k Srbsku, rozhodujúca časť Kosova by sa spojila s Albánskom, pričom by sa k nim pripojili aj nezanedbateľné enklávy Macedónska a Čiernej Hory. Ďalej, chorvátske kantóny Bosny a Hercegoviny by sa pripojili k Chorvátsku. A čo Bosna a Hercegovina? Tá by zrejme zanikla. Hoci, pardón, autori pre ňu ponechali nejaké pásiky zeme aj – aká veľkorysosť! – s prístupom k moru!

Už druhý týždeň koluje po Európe neformálny dokument, v ktorom ide údajne o "dokončenie rozdelenia Juhoslávie“. Je to nezmyselný a neuskutočniteľný plán, ale to neznamená, že nie je nebezpečný. Pripomína začiatok 90. rokov, keď podobný prístup a koncepcia vytvárania etnicky čistých oblastí a krajín viedli k najničivejšej a najbrutálnejšej vojne v Európe druhej polovice 20. storočia, ktorá utopila Juhosláviu v krvi, masových vraždách a v genocíde.

Známy macedónsky ekonóm a politológ Vladimir Gligorov pripomína, že k plánu pripojili autori aj mapu (prístupná na portáli necenzurirano.si), a tak je provokácia dokonaná. Z nej vidieť, že by na západnom Balkáne nezostal kameň na kameni. Slovinská antropologička a balkanologička Svetlana Slapšak, ktorá nemá rada posadnutých pravičiarov, "protiliberálnych demokratov“ a populistov, vidí medzi kľúčovými tvorcami tohto plánu Janšovho priateľa Viktora Orbána: "Jemu už len chýba, aby si uspokojil trianonský komplex: kúsok Slovinska, kus šťavnatého rezňa z Rumunska a aspoň na chvíľu je šťastný.“ Pravda, nemal by zabudnúť, že ide o členské štáty EÚ a NATO.

Chorvátsky člen Predsedníctva BaH Željko Komšić v liste do Bruselu upozorňuje v týchto súvislostiach aj na rastúci ruský vplyv v BaH cez rétoriku a aktívne pôsobenie proti jednotlivým politickým činiteľom. Miestni analytici si všímajú, že ruskí diplomati na každom kroku opakujú, že treba "dokončiť rozdelenie Juhoslávie“. Komšić píše, že voči týmto trendom nemožno účinne postupovať bez aktivity EÚ v prospech reformného procesu v BaH.

Hazardéri so stabilitou

A čo robí Janez Janša? Nič. Rád by ešte raz kibicoval pri zničení Juhoslávie, niečo zarobil na zbraniach a potešil Orbána. Rozhľadený srbský publicista Dragan Bisenić v denníku Danas pripomína, že za niečo vyše tridsať rokov prešiel terajší slovinský premiér viacerými zmenami od aktívneho člena zväzu komunistov cez disidenta, sociálneho demokrata, konzervatívca a nakoniec európskeho populistu, ktorého pokladajú podaktorí za radikálnejšieho ako Orbán. Z týchto končín bol Janša jediný štátnik, ktorý na posmech sveta blahoželal Donaldovi Trumpovi k znovuzvoleniu za prezidenta ešte pred skončením amerických prezidentských volieb. Podľa Biseničových slov "teraz by chcel opísať plný kruh, aby sa dostal na rovnaké miesto, kde bol pred tromi decéniami – vo vstupnej dvorane rozpadu Juhoslávie“.

Je to nezmyselný a neuskutočniteľný plán, ale to neznamená, že nie je nebezpečný. Pripomína začiatok deväťdesiatych rokov, keď podobný prístup a koncepcia vytvárania etnicky čistých oblastí a krajín viedli k najničivejšej a najbrutálnejšej vojne v Európe druhej polovice 20. storočia, ktorá utopila Juhosláviu v krvi, masových vraždách a v genocíde.

Napriek tomu, že Európa sa zmenila odvtedy určite k lepšiemu, ešte stále nedokázala dostatočne efektívne a dynamicky otvoriť náruč pre západný Balkán. Neschopnosť uvedomiť si strategický význam rozširovania únie spôsobuje Európe a, samozrejme, takisto regiónu juhovýchodnej Európy veľké škody. Mnohí znalci pomerov v týchto týždňoch pripomínajú, že napríklad váhanie EÚ a opakované odkladanie začatia prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom spoluvytváralo pôdu pre zrodenie tohto šialeného plánu. Jeho autori ignorujú a sabotujú všetko doterajšie úsilie EÚ a medzinárodného spoločenstva vrátane pokračovania dialógu Belehradu s Prištinou pod dohľadom špičkového slovenského diplomata Miroslava Lajčáka alebo mnohé projekty normalizácie a rozvoja spolupráce na západnom Balkáne aj za prispenia USA.

Hazardéri so stabilitou nášho kontinentu majú síce krátky dych, ale udržať ich na uzde možno len aktivitou síl, ktoré majú skutočný záujem konštruktívne riešiť problémy na západnom Balkáne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
12 debata chyba
Viac na túto tému: #Srbsko #Slovinsko #Severné Macedónsko #Kosovo #juhoslávia #Janez Janša #Chorvátsko #Bosna a Hercegovina #Albánsko