Pokrok v daňovej reforme?

Ani po roku vládnutia sa konzervatívno-liberálna vláda nezhodla na daňovej reforme. Naopak, nezhody narastajú. Richard Sulík podmieňuje podporiť novelizáciu zákona o rozpočtovej zodpovednosti zavedením daňovej brzdy. Igor Matovič chce, naopak, zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu vyššími daňami, aby mohol zvýšiť pomoc rodinám s deťmi. Vraj preto navrhuje zvýšiť DPH. V tom prípade by však podľa princípu daňovej brzdy musel znížiť iné dane. Účinok prvého opatrenia by sa tak eliminoval.

06.05.2021 14:00
debata (13)

Nový konflikt medzi Sulíkom a Matovičom?

Bohužiaľ, každé z dvoch protichodných riešení je, eufemisticky povedané, neodborné. V staronovom programovom vyhlásení vlády je záväzok dosiahnuť vyrovnané hospodárenie štátu do roku 2024 a plán obnovy dokonca uvádza, o koľko treba každoročne znižovať deficit.

Podľa poučky, ktorej sa Sulík drží, sa to dá dosiahnuť znižovaním daní. Ministerka financií Janet Yellenová, ktorá štyri roky bola šéfkou americkej centrálnej banky FED, je zrejme menej kvalifikovaná ako náš minister hospodárstva. Presviedča totiž Kongres, že na udržanie deficitu na rozumnej úrovni treba zvýšiť dane. O tom, aké dane, si ešte povieme.

Nový minister financií má dobrý úmysel pomôcť rodinám zvýšením DPH. No zrejme nevie, že tým zvýši výdavky nielen týchto rodín, ale všetkých obyčajných ľudí. Presun priameho daňového zaťaženia na DPH a spotrebné dane je totiž riešením, ktoré najviac zaťažuje stredné a nízkopríjmové skupiny.

Nový minister financií má dobrý úmysel pomôcť rodinám zvýšením DPH. No zrejme nevie, že tým zvýši výdavky nielen týchto rodín, ale všetkých obyčajných ľudí. Presun priameho daňového zaťaženia na DPH a spotrebné dane je totiž riešením, ktoré najviac zaťažuje stredné a nízkopríjmové skupiny. Paradoxne, to je predsa riešenie, ktoré presadzujú strany ako SaS a Za ľudí! Možno teda rozsah konfliktu medzi Matovičom a Sulíkom tentoraz nebude až taký dramatický.

Aj keď Sulík nepodporil Plán obnovy a odolnosti na hlasovaní vo vláde, podporil staronové programové vyhlásenie vlády. Hoci formulácie o daniach v obidvoch dokumentoch nie sú identické, obidva materiály v princípe hovoria o presune zdanenia z práce na spotrebu, majetok a environmentálne dane. Ako má tzv. nový prorastový mix vyzerať, však ani jeden z dokumentov podrobnejšie nerozvádza. Jedinou výnimkou je, že program vlády opakovane avizuje zavedenie dane z nehnuteľností na hodnotovom princípe. Vláda, zdá sa, chce reagovať na kritiku z Bruselu, že v mixe daňových príjmov v EÚ v roku 2019 predstavovali výnosy z majetkových daní v priemere 1,6 % HDP, kým u nás to bolo len 0,4 %. Lenže daň z nehnuteľností je iba jednou z majetkových daní. A čo ostatné? Napríklad daň z dedičstva, a dve ďalšie majetkové dane, ktoré definitívne zrušila druhá Dzurindova vláda?

Ako (ne)obdarovať úspešných

Keby vláda chcela, musela by pripustiť, že nepomer je aj pri iných daňových príjmoch. Výrazne sú u nás poddimenzované príjmy z priamych daní fyzických osôb. Ich podiel v r. 2018 v štátoch OECD bol 23,9 %, u nás len 10,2 %. Jedným z dôvodov je, že od roku 2004 fakticky podnes máme rovnú daň. Kvázirovná daň a sedempercentná daň z dividend je darom obyčajných ľudí tým „úspešným“. Eduard Heger sa na začiatku svojho ministrovania zmienil, že o progresívnej dani uvažuje. Neskôr zrejme podľahol rétorike, že totiž progresívna daň je „trestom za úspech“ a neslobodno trestať úspešných.

Netrestať úspešných bohatých sa v roku 2018 rozhodol prezident Emmanuel Macron a zrušil daň z bohatstva. Nátlaku zo strany dotknutých podľahli pred ním aj iné európske štáty. Dnes majú daň z bohatstva už iba Nórsko, Španielsko a Švajčiarsko. A to napriek tomu, že rozdelenie bohatstva je za ostatných niekoľko desaťročí ešte nerovnomernejšie a priblížilo sa k situácii známej z 19. storočia.

Jednou z daní, ktorú navrhuje zaviesť nová americká administratíva, je aj „daň pre bohatých“. Aspoň na akademickej úrovni sa o dani z bohatstva uvažuje aj v EÚ. Podľa štúdie Európska daň z bohatstva – prepočítaním hrubých údajov o koncentrácii bohatstva tzv. Paretovou metodikou – jedno percento najbohatších v EÚ22 vlastní 32 % bohatstva. Na Slovensku je toto číslo 31 %. Pri dvojpercentnej dani z bohatstva by sa podarilo podľa štúdie vybrať z 3 % domácností v EÚ22, ktoré vlastnia viac ako 1 milión eur, dane až vo výške 2,3 % HDP. Pomohlo by to napríklad v boji s klimatickými zmenami, na ktorých bohatí svojimi súkromnými jetmi, jachtami, bazénmi a podobne nesú podstatný podiel.

Daňové iniciatívy prezidenta Bidena idú však ešte ďalej. Aby mohol financovať výdavky do infraštruktúry a na sociálne programy, chce zvýšiť daň z príjmov pre biznis z 21 % na 28 %, zvýšiť daňovú progresiu pri dani z príjmov fyzických osôb a zvýšiť daň z kapitálu. Podľa republikánov nový americký prezident ide zaviesť v Amerike socializmus.

Niektoré z Bidenových daňových návrhov dokonca presahujú hranice USA. Takou by mala byť globálna daň pre korporácie. To by nielen americkým korporáciám zabránilo šetriť na daniach sťahovaním svojho sídla do Írska či Luxemburska, či do iných daňových rajov. Dobrou správou je, že ak bude Biden na svojom návrhu trvať, určitý pokrok pri jeho presadzovaní aspoň pre štáty OECD dosiahne.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #DPH #Richard Sulík #Igor Matovič #daňová reforma