Aký má zmysel pomoc druhým krajinám, keď my sami bojujeme s vlastnými problémami? Téma solidarity sa stala obzvlášť citlivou v súčasnom pandemickom období, ktoré otriaslo sociálnymi istotami veľkej skupiny obyvateľstva. Napriek tomu alebo práve preto je však ešte oveľa potrebnejšia pomoc a solidarita. Akákoľvek podpora tých, ktorí sú na tom horšie ako my, má význam.
Európska únia a jej členské štáty si uvedomujú nové výzvy, ktoré priniesla globalizácia a s ňou aj pandémia COVID-19. Ako sa môžeme poučiť z pandémie a využiť získané skúsenosti? EÚ, jej členské štáty a rozvojové banky (Európska banka pre obnovu a rozvoj – EBOR a Európska investičná banka – EIB) od začiatku pandémie mobilizovali v rámci globálnej odpovede EÚ na pandémiu pomoc tretím štátom vo výške 40,5 miliardy eur.
Európska komisia disponuje viac ako 140 delegáciami EÚ vo svete, ktoré budú naplno nápomocné pri implementácii finančných nástrojov EÚ, členských štátov a rozvojových finančných inštitúcií.
Európska únia a jej členské štáty minulý rok (2020) opäť potvrdili postavenie globálneho lídra v poskytovaní oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) dosahujúcej výšku 66,8 miliardy eur, čo predstavuje 46,2-percentný podiel globálnej úrovne ODA. Spojené štáty americké poskytli ani nie polovicu z pomoci EÚ, a to 31,1 miliardy eur, čo predstavovalo 21,6 percenta. Toto nie je jednorazový úspech, ale príklad dlhodobo udržateľnej solidarity.
Obnova po pandémii
Napriek vynikajúcim štatistikám je však EÚ vnímaná ako darca – platca, a nie ako hráč (a payer not a player). Alebo niekedy dokonca ako studňa financií, z ktorej si chce každý nabrať. Pomoc zo strany EÚ nie je jednoduchá rovnica, kde na jednej strane stojí darca a na druhej príjemca. Európska únia buduje vzťahy s partnerskými krajinami na svojich základných princípoch a hodnotách. Vzťah s partnerskou krajinou je vždy založený na rovnocennom partnerstve a vychádza z potrieb partnerskej krajiny. Posilňovaním týchto partnerstiev EÚ pomáha tretím krajinám znižovať chudobu, tvoriť pracovné miesta, adaptovať sa na zmenu klímy či pomôcť s digitálnou transformáciou. Podporované oblasti tak majú vytvárať lepšie podmienky pre život, dôstojnú prácu a motivovať miestnych obyvateľov v čo najväčšej miere podporovať rozvoj svojho domovského štátu.
Rýchla postpandemická obnova a spomínané výzvy si vyžadujú aj zlepšenie systému európskej finančnej architektúry pre rozvoj. Preto sa EÚ spolu s EBOR a EIB rozhodli preskúmať tri rôzne scenáre nového systému Európskej finančnej architektúry pre rozvoj. Nový systém musí byť efektívnejší, súdržnejší a viditeľnejší. To umožní, aby sa aktivity neprekrývali, a zároveň zaručili adresnosť pomoci tak, aby zapojení aktéri mohli poskytovať presne to, čo potrebujú partnerské krajiny, pri plnom zapojení rozvojových a finančných organizácií, v prípade Slovenska prioritne SAMRS a čoskoro aj Eximbanky. Práve zapojenie takzvaných malých aktérov – malých finančných a rozvojových inštitúcií – je kľúčom k inkluzívnejšiemu procesu.
Lepšia rozvojová politika
Európska únia vo svete pred pandémiou pôvodne uvažovala o transformovaní EBOR a EIB s cieľom prispôsobiť ich aktivity plne v súlade s rozvojovými cieľmi. Pandémia tento zámer prakticky zastavila. V súčasnosti si nemôžeme dovoliť časovo náročné transformácie bankových rozvojových inštitúcií, musíme zlepšiť a skoordinovať ich aktivity, a to okamžite. Najefektívnejšou voľbou je posilnenie súčasného systému, v ktorom sa nebudú prekrývať aktivity EBOR a EIB a naplno sa využije geografické pokrytie delegácií Európskej únie v tretích krajinách.
Európska komisia disponuje viac ako 140 delegáciami EÚ vo svete, ktoré budú naplno nápomocné pri implementácii finančných nástrojov EÚ, členských štátov a rozvojových finančných inštitúcií. Vyhneme sa tak zložitému a zdĺhavému procesu zakladania pobočiek EBOR a EIB, predovšetkým v subshaharskej Afrike, kde je implementácia rozvojovej pomoci najnaliehavejšia z dôvodu pandémie, zmeny podnebia a nárastu chudoby. Vďaka novým platformám spolupráce – iniciatívy Team Europe – môžeme stavať na silných stránkach a komplementárnosti všetkých zapojených európskych aktérov, čerpať z ich komparatívnych výhod a mandátov, zabezpečiť transparentnosť procesu.
EÚ je často terčom kritiky kvôli ťažkopádnosti. Samozrejme, nie je dokonalá. Ale únia a jej členské štáty sú schopné uvedomiť si svoje nedostatky a odstraňovať ich. Výsledkom je posilnený lepší systém Európskej finančnej architektúry pre rozvoj, ktorý bude vo svete po pandémii podporovať rozvoj našich partnerov na všetkých kontinentoch pri rešpektovaní európskych hodnôt a záujmov.