Necitlivé rozdelenie chrámu

V našich dejinách nenájdeme udalosť, ku ktorej sa občania vo výskumoch verejnej mienky vyjadrujú s takou výraznou pozitivitou, ako je Slovenské národné povstanie.

19.05.2021 14:00
debata (1)

Čím to je? Explózia v auguste 1944 dozrievala dlho. Vystúpenie proti bratislavskej ľudáckej moci s redukovanou právomocou na okyptenom území, a najmä proti jej stvoriteľovi a patrónovi sa stalo odpoveďou na poddajnosť voči führerovi, farizejstvo, narastajúcu xenofóbiu, deportácie, posielanie chlapov bojovať za cudzie záujmy na východný front a geopolitické pohyby. A to napriek tomu, že sa na vojnové pomery ekonomike pomerne darilo.

SNP bolo koordinované z dvoch zahraničných centier, odkiaľ prichádzala materiálna i personálna pomoc, ale zrodilo sa najmä z vnútorných domácich príčin a v srdci Slovenska. Malo svojich civilných a vojenských lídrov, no bez širokej podpory vrchárov aj mešťanov by nezatriaslo dejinami.

Neuveriteľné sprisahanie v Bystrici?

Nešlo o „neuveriteľné sprisahanie“, puč, kabinetnú rošádu, ale o neelitárske ľudové vystúpenie, rozsahom a masovosťou viditeľne väčšie ako o storočie skôr povstanie roľníkov na východnom Slovensku a štúrovcov v meruôsmom. Bežný človek zrazu rozhodoval o svojom i európskom osude. Na starom kontinente sa v tom čase ocitlo v podobnom postavení mnoho krajín, no iba máloktoré z nich sa odhodlali k porovnateľnému činu. Je iba na škodu veci, že naši zápecnícki reprezentanti neraz so svojským spôsobom nadobudnutým vzdelaním túto devízu málo v zahraničí propagujú.

Povstanie bolo plným názvom národné, ale zložením internacionálne. Jeho účastníci pochádzali zo štyroch svetadielov a štyroch desiatok národov vrátane Nemcov. Reprezentovali rozličné ideologické, náboženské a politické prúdy, ktoré našli spoločnú reč. Takéto názorové zblíženie sme v našej histórii nezažili. Skúsme to porovnať so súčasným jazykom politiky, v ktorej vecné diskusie nahradzuje hejtovanie nielen pri sporoch medzi koalíciou a opozíciou, ale aj vnútri medzi spojencami.

Pod Nízkymi Tatrami vzniklo spoločné politické a vojenské vedenie, čo sa na iných povstaleckých územiach Európy nepodarilo, tam dochádzalo iba k lepšej či horšej koordinácii. V neľahkej situácii fungovala partizánska republika ako relatívne sebestačná hospodárska jednotka. Zabezpečila tok peňazí aj zásobovanie. Ani zdravotníctvo nekolabovalo.

Dlhoročné Múzeum SNP, akýsi chrám vystúpenia rozmanitej vzorky ľudí tužiacich po slobode, ľudskosti a porozumení, sa logicky ocitlo pod rezortom kultúry.

Znie to neuveriteľne, ale dvanásti poslanci a dvaja senátori bývalého Národného zhromaždenia ČSR prišli priamo do srdca Povstania. Ôsmi z nich mali českú národnosť a šiesti slovenskú. Siedmi pokračovali po páde Banskej Bystrice v horách, brodili sa mokrým snehom Prašivej. Na ich stranu sa pridali i reprezentanti vojnovej republiky. V takýchto podmienkach sa kariéra nerobí.

K povstalcom prešli aj odvážni kňazi vrátane katolíckych. Dal by sa napísať dlhý zoznam spisovateľov, výtvarníkov, herečiek a hercov. V neľahkých prírodných podmienkach pomáhali horskí športovci. V ozbrojených jednotkách sa zišli dôstojníci, ktorí sa vrátili z emigrácie, s tými, čo vypovedali poslušnosť končiacej farskej republike.

V bunkroch Nízkych Tatier a iných horstiev spali, jedli a pripravovali sa na ostré akcie všetci tesne vedľa seba. Profesionálni vojaci sa učili partizánskemu boju a „civilní“ partizáni tradičnému vojenskému umeniu. Povstanie zavŕšilo dospelosť slovenského národa, a to našťastie na demokratických princípoch. Vytvorilo tradíciu, o ktorú sa mohla oprieť moderná štátnosť v roku 1993.

S rešpektom a celoeurópskym nadhľadom

Z uvedeného vyplýva, že SNP bolo mnohorozmernou udalosťou presahujúcou jednotlivé sektory ľudskej aktivity. Pestrosť spoločnosti spája odjakživa kultúra. Preto dlhoročné Múzeum SNP v Banskej Bystrici, akýsi chrám vystúpenia rozmanitej vzorky ľudí tužiacich po slobode, ľudskosti a porozumení, sa logicky ocitlo pod týmto rezortom.

Spomínané výskumy verejnej mienky dokumentujú, že Povstanie sa v našom historickom vedomí silne zakorenilo. Presúva sa generáciami, režimami i spoločenskými búrkami. Po celý rok kráčajú nadšenci po 750-kilometrov dlhom turistickom chodníku z Devína na Duklu, pomenovanom Cesta hrdinov SNP. Dočasní politici by mali k tomuto múzeu pristupovať s väčším rešpektom a celoeurópskym nadhľadom. Pripravované rozdelenie a presun jeho značnej časti z rezortu kultúry na obranu bez odbornej aj laickej diskusie nesie so sebou, či si to jeho aktéri uvedomujú, alebo nie, politickú symboliku.

Tu sa vynárajú spomienky, keď nedávno, pri 75. výročí Povstania, v hlavnom meste dolnú časť Námestia SNP premenovali na Námestie Nežnej revolúcie. Tá by si zaslúžila iné, dôstojnejšie miesto, no na to tri desaťročia radní nemysleli. Obe parcelácie zbytočne vyvolali napätie v spoločnosti. V Bratislave postavili jednu demokratickú tradíciu proti druhej, v Banskej Bystrici jednu stránku mnohorozmernej udalosti proti druhej.

V normálnej spoločnosti je prirodzené, že občania verejne prezentujú odlišné postoje vrátane historických tradícií. Dvadsiaty deviaty august mal, má a iste bude mať svojich oponentov a deformátorov. Bolo by to však čistejšie, keď sa k tomu aktéri otvorene hlásia, ako keď to politickými frázami zahmlievajú.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #SNP #Múzeum SNP