Najneskôr na jeseň však niečo takmer určite bude. Účelom totiž nie je pomôcť rodinám a zdvihnúť pôrodnosť, ako vodca najsilnejšej vládnej strany tvrdí. Ale nájsť nástroj na rozdávanie hotovosti, aby sa tým aspoň trochu zvýšila podpora inak značne nepopulárnej vlády.
Outsourcing pôrodnosti
Skúsme sa ale chvíľu tváriť, že sa tu skutočne rozvinula diskusia o tom, ako pomôcť rodinám všeobecne a špeciálne mladým párom v tom, aby mali deti. Pretože téma to je bezpochyby zaujímavá.
Ako prvé sa dá konštatovať, že „prorodinná“ politika v štýle poskytnutia hotovosti v moderných spoločnostiach nezaberá. To si uvedomí aj laik: veď práve bohatšie páry, regióny a štáty mávajú menej detí. Takže o niečo viac peňazí v rozpočte s pôrodnosťou asi priamo nesúvisí.
Nezamýšľajme sa primárne nad tým, ako sociálno-inžiniersky „zvýšiť pôrodnosť“. Ale hovorme normálne, ľudsky o tom, ako pomôcť rodinám. A bez ohľadu na to, či to pôrodnosť zvýši, alebo nie.
Zaujímavá je však otázka, čo teda pôrodnosť a vôbec motiváciu založiť si rodinu ovplyvňuje, pozitívne alebo negatívne. A treba priznať, že napriek tomu, ako sa s témou pôrodnosti v politických diskusiách už minimálne dvadsať rokov v Európe intenzívne operuje, skúmanie príčin je veľmi povrchné.
Niečo o tom viem z vlastnej skúsenosti, keďže toto je jedna z tém, ktorú som kedysi pre Európsku úniu riešil priamo v Bruseli. Väčšinou to je tak, že nejaká štúdia skonštatuje, že páry už nechcú mať deti, treba viac imigrantov a diskusia a skončila. Budúci blahobyt zachráni to, že váš kvetinár či opravár už nebude Helmut alebo Uwe, ale Muhammad či Piotr.
Tak to presne je – za prílevom migrantov do Európy nie je nejaká temná konšpirácia, ale jednoduchá kultúra účtovníctva. Moderné kapitalistické spoločnosti outsourcujú všetko, aj pôrodnosť.
Čo však tie dôvody neochoty mať deti? Pozrieť sa na to môžeme, pre nedostatok kvalitného výskumu, najmä špekulatívne, ale skúsme.
Nestabilita rodine nesvedčí
Prvá vec, ktorá sa dá konštatovať, je, že ľudia zrejme jednoducho reagujú na to, čo sa im vysvetľuje ako správne. A dominantné posolstvá, ktorými je dnešný človek obklopený, sa netýkajú rodiny.
Týkajú sa toho, že víkend je dobré stráviť na drahom bicykli a potom si dať nejaké dobré občerstvenie v obľúbenom reťazci alebo pivko s priateľmi. A že pokiaľ si nekúpite ešte lepší mobil ako minulý rok, a neobjednáte mnoho voľnočasových doplnkov z Číny, predtým ako pôjdete na dovolenku, z ktorej budete dávať fotky na instagram, akoby ste ani nežili.
Znie to primitívne, veď je to „len reklama“ a „len nákupy“. Ale ono je to všetko extrémne účinné v tom, aké rozhodnutia potom robíme. Každý deň, každý rok, každú dekádu života.
Druhá vec, ktorá sa dá konštatovať, je hlboká neistota dnešných spoločností. Neistota stability partnerstiev či manželstiev. Ale aj neistota výhľadu – žijeme totiž vďaka dlhu. Čo teda odkážeme deťom, hypotéku? Dlh, ako západné mocenské štruktúry postupne zistili, je extrémne účinným nástrojom sociálnej kontroly. Moderný človek zavretý v „open plan“ kancelárii môže síce svoj život nenávidieť, ale obava, že ak prestane zarábať, zaklope mu na dvere exekútor, ho núti podrobiť sa jednej zo základných organizačných jednotiek dnešnej spoločnosti, korporácii, účinnejšie ako čokoľvek iné, s výnimkou priameho násilia (a aj to je otázne). Len to má celé na spoločnosť rôzne dosahy, aj skryté a dlhodobé.
No a nakoniec: dnešné dieťa treba strážiť, aby ho nezrazilo jedno z tej masy áut, ktorá sa krajinou pohybuje. Vyvážať do školy, na krúžky, za kamarátmi do vzdialených lokalít. Ak by sme sa na dieťa pozerali len nákladovo, toto všetko je, ak započítame vynaložený čas, pre veľa ľudí oveľa viac ako dvesto eur mesačne.
Nezamýšľajme sa primárne nad tým, ako sociálno-inžiniersky „zvýšiť pôrodnosť“. Ale hovorme normálne, ľudsky o tom, ako pomôcť rodinám. A bez ohľadu na to, či to pôrodnosť zvýši, alebo nie.
Bývanie, bezpečie a stabilita výhľadu
Pomôže to, ak budeme bývať v takých rezidenčných celkoch, kde deti budeme môcť pustiť hrať sa na bezpečných plochách s dostatkom príležitostí pre zábavu. Dokonca pomôže, ak budeme územne plánovať tak, aby ľudia nemuseli toľko využívať dopravu autom. Pomôže, ak bude dosť kvalitných jaslí a škôlok. Ak dieťa bude mať školu v blízkom okolí a takisto si tam nájde dosť príležitostí na trávenie voľného času. Bez toho, aby ste ho museli na krúžky voziť niekam desať kilometrov a späť.
Finančné stimuly? Opäť, netreba diskusiu začať hneď tým, či pomôžu zvýšiť pôrodnosť, ale proste povedať, že život rodinám treba uľahčiť. Lepšou kombináciou hotovostných platieb a daňových úľav. Aj zavedením sporiacich nástrojov, kde štát rodinám prispeje tak, aby deti pri dosiahnutí plnoletosti mali k dispozícii určitú finančnú sumu na účte.
Podstatný však zrejme bude najmä ten celkový pocit stability, istoty výhľadu a zamestnania, fungovania spoločnosti. A propagovanie menej konzumných hodnôt. Všetko veci, ktoré sú oveľa zložitejšie ako populisticky sľúbiť nejakú hotovosť.