Vhodne navrhnutý daňový systém by mal teda nielen zabezpečiť očakávané daňové príjmy, ale aj minimalizovať mieru neefektívnosti a narušení pri ich výbere. Väčšina z nás si uvedomuje, že by súčasne mal čo najviac prispievať k rastu prosperity krajiny.
Jedni na úkor druhých
V praxi sa však často presadzujú návrhy zameriavajúce sa na riešenie cieľov jednej skupiny obyvateľov bez zohľadnenia toho, aký majú vplyv na zvyšok obyvateľstva. Napríklad pri napĺňaní politických programov jednotlivých strán sa spravidla hľadajú politicky prijateľné riešenia, ktoré prinesú dodatočné daňové príjmy potrebné na pokrytie nákladov nových výdavkových opatrení. Zabúda sa pritom na to, aké dosahy to bude mať na jednotlivé skupiny obyvateľstva.
Ak aj odhliadneme od politických cieľov, vybudovanie spravodlivého a efektívneho daňového systému je náročnou úlohou aj v období takzvaných dobrých časov. V súčasnom období však pandémia vyvoláva dodatočnú neistotu v ekonomickom prostredí. Viedla k poklesu ekonomiky, rastu deficitu a zadlženia. Výrazne sú zasiahnuté najmä vybrané odvetvia ekonomiky, napríklad cestovný ruch, a vybrané druhy služieb.
Daňový systém by mal vytvárať impulzy na rast národného hospodárstva, podporovať inovácie a akcelerovať prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Daňová reforma však tiež vyžaduje nájsť rovnováhu medzi efektívnosťou, rovnosťou, jednoduchosťou a v neposlednom rade umožniť výber očakávaných daňových príjmov.
Slovensko súčasne stojí pred potrebou uskutočniť štrukturálne zmeny, reagovať na výzvy spojené s klimatickými zmenami, digitalizáciou a so starnutím populácie. Všetky tieto faktory ovplyvňujú súčasný stav verejných financií a daňový systém. V týchto podmienkach by mal daňový systém vytvárať impulzy na rast národného hospodárstva, podporovať inovácie a akcelerovať prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Daňová reforma však tiež vyžaduje nájsť rovnováhu medzi efektívnosťou, rovnosťou, jednoduchosťou a v neposlednom rade umožniť výber očakávaných daňových príjmov.
Čo zdaniť viac?
Návrhy zamerané na odklon od zdanenia príjmu jednotlivcov spravidla zdôrazňujú, že nadmerné zdanenie príjmu nielen oslabuje stimuly ľudí k ekonomickej činnosti, ale aj zvyšuje ich motívy k vyhýbaniu sa plateniu daní, respektíve k daňovým únikom. Progresívny systém zdanenia príjmu síce umožňuje napĺňať ciele v oblasti prerozdeľovania, je však spojený so znížením efektívnosti v ekonomike. Otázka vhodnej miery prerozdeľovania dôchodkov je však normatívnou otázkou, a žiaduca miera a štruktúra prerozdelenia by mali byť predmetom spoločenskej voľby, ktorá sa spravidla v demokratických spoločnostiach uskutočňuje vo voľbách. Predstavy o uprednostňovanej úrovni a formách prerozdeľovania by teda mali byť súčasťou politických programov strán uchádzajúcich sa o priazeň voličov.
Pri dani z príjmu právnických osôb neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, kto znáša konečné náklady tejto dane a v akej miere. Väčšina ekonómov sa však zhoduje, že dosahy korporátnej dane sú rozdelené medzi prácu a kapitál, aj keď sa diskutuje o tom, v akom pomere. Z metodologických dôvodov neexistuje veľa empirických štúdií, ktoré by dávali na túto otázku jasnú odpoveď. Závery relatívne novej štúdie z Nemecka, vychádzajúcej z analýzy dát zohľadňujúcich približne 6¤800 zmien v daniach za obdobie 20 rokov, ukazujú, že zamestnanci znášajú asi polovicu celkového daňového zaťaženia, pričom podiel pripadajúci na mladých zamestnancov, ženy a zamestnancov s nízkym vzdelaním je ešte vyšší. To ukazuje, že výška daňového zaťaženia podnikov priamo a výrazne ovplyvňuje aj zamestnancov firiem. V odbornej literatúre sa zdôrazňuje aj negatívny vplyv vysokej podnikovej dane na ekonomický rast.
Zdanenie dôchodkov vs zdanenie spotreby
Ďalšou alternatívou na dosiahnutie dodatočných daňových príjmov je daň z kapitálových príjmov. Je primerané predpokladať, že túto daň platia najmä bohatší ľudia vlastniaci kapitál. Vysoká miera zdanenia kapitálových príjmov sa preto zvyčajne považuje za vhodný spôsob zníženia príjmovej nerovnosti. Na zdanenie kapitálových príjmov však možno nazerať aj z iného hľadiska. Akumuláciu kapitálových aktív a výnosy z nich možno chápať ako odloženú spotrebu. Ak sú kapitálové príjmy zdanené, respektíve ak je ich zdanenie vysoké, znižuje to motiváciu ľudí sporiť a akumulovať kapitálové aktíva, keďže budúca spotreba je zdanená viac ako súčasná. Kapitál je mobilný a ľahko ho možno presunúť do krajín s nižšou mierou zdanenia ziskov z neho. To sú zrejme najdôležitejšie príčiny, prečo sa kapitálové aktíva zvyčajne zdaňujú relatívne nízkou sadzbou dane.
Návrhy na presun daňového zaťaženia k zdaneniu spotreby sú často založené na argumente, že zdanenie spotreby stimuluje ekonomický rast. V krajinách EÚ je popri spotrebných daniach na vybrané tovary spotreba zaťažená daňou z pridanej hodnoty s jednou alebo viacerými sadzbami dane. Jedna sadzba dane DPH je spojená s nižšou administratívou. Napriek tejto výhode však v praxi majú všetky krajiny EÚ s výnimkou Dánska dve alebo viac sadzieb, čo má pomôcť naplniť sociálne ciele. Možno však predpokladať, že tieto ciele by bolo možné lepšie naplniť s využitím iných nástrojov.
Návrhy na presun zdanenia od priamych daní (zdanenia dôchodkov), k nepriamym daniam (zdaneniu spotreby) sa opierajú najmä o štúdie z dielne OECD, podľa ktorých môže takáto zmena podporiť ekonomický rast. Ani tento záver však nie všeobecne prijímaný. Niektoré štúdie ukazujú, že v rôznych krajinách a v rôznych podmienkach môže zmena štruktúry daní rozdielne vplývať na ekonomickú aktivitu. Napríklad jedna zo štúdií MMF zameraná na krajiny OECD dospela k záveru, že v porovnaní so zvýšením základnej sadzby dane vytvára lepšie predpoklady pre podporu dlhodobého ekonomického rastu rozšírenie základu DPH prostredníctvom menšieho využitia znížených sadzieb a existujúcich daňových výnimiek.