Menej môže znamenať oveľa viac

Verejné rozpočty, respektíve štátny rozpočet, majú jednoduchý základ. Koľko príjmov sa vyberie, a to najmä vo forme daní, toľko môže byť výdavkov. Každá koalícia, ktorá vraví, že obyvateľom niečo dala, zavádza. Politici len rozdeľujú to, čo dostanú od obyvateľov a firiem.

25.06.2021 14:00
debata

Preto je nezmysel tvrdiť, že „špajza je prázdna“. Ide iba o propagandu, ktorej nikto neoponuje. A ešte horšie je, ak niekto uverí, že je to tak. V skutočnosti rozpočtové príjmy nie sú dostatočné preto, lebo politici svojimi opatreniami pozastavili chod ekonomiky.

Verejné financie našťastie v praxi nefungujú podľa propagandy. Štátny rozpočet má veľakrát na konte nulu. Stáva sa to vtedy, keď nie je veľa príjmov a niet potom čím zaplatiť výdavky. Ktokoľvek by vládol a umŕtvil ekonomiku, sám sebe logicky vyprázdni „špajzu“.

V predvolebnej kampani zaznelo, že na Slovensku sa za dvanásť rokov rozkradlo rokov 30 miliárd eur. To znamená, že za rok a pol mali byť výdavky rozpočtu nižšie aspoň o tri miliardy eur. Nestalo sa. Prečo? Kradne sa stále rovnako? Alebo sa nekradlo a bol to iba výmysel politikov, ktorí šíria závisť a nenávisť?

Keď je štát v mínuse, musí si požičať. Dialo sa tak v minulosti, deje sa tak v súčasnosti, všade na svete – v krajinách EÚ, v USA, Rusku či v rozvojových krajinách. Lepšie by bolo, keby si v čase hojnosti urobil zásoby, ako to bežne robia ľudia v domácnosti. Tí špajzu nikdy nenechávajú prázdnu. Ak tušíme, že sa nebude dariť, mali by sme šetriť.

Solidárne prerozdeľovanie

Všetky príjmy verejných financií alebo štátneho rozpočtu sú povinné dane, odvody, poplatky, granty a iné, ktoré odvádzajú firmy a obyčajní ľudia, odborne právnické a fyzické osoby. Politici nerobia nič iné, len vytvárajú pravidlá na (pre)rozdeľovanie. Oni rozhodujú o rozdeľovaní peňazí rôznym skupinám obyvateľov. Spravodlivé je, že ak má niekto málo, mal by dostať od tých, čo majú viac. Ide o solidaritu, lebo nie každý má rovnaké šance a schopnosti.

Z tohto dôvodu by sa napríklad nemali platiť obedy všetkým deťom, ale iba tým, ktorých rodičia na to nemajú, nie deťom „milionárov“. Nemusí to byť vždy vo forme hotovosti, aby to nevyzeralo, že peniaze im dávajú práve politici. Je možné to urobiť aj tak, že tým, čo majú hlbšie do vrecka, sa znížia dane, respektíve by ich nemuseli ani platiť.

Politici, parlament či vláda nie sú majiteľmi príjmov štátneho rozpočtu. Ak hovoria, že my sme dali a vy nie, mali by pravdivo povedať – my sme rozdelili peniaze obyvateľov tak, vy inak. Majiteľmi štátneho rozpočtu sú len obyvatelia, respektíve voliči, ktorí platia dane. Nezabúdajme, že štát tvoria všetci voliči, nielen tí, čo volili existujúcu koalíciu. Vládni politici vyzbierané peniaze len rozdeľujú tak, aby presadili svoje ideologické ciele. Buď vo väčšej miere podporujú podniky, alebo ľudí, ktorí predávajú prácu.

Je viac ako samozrejmé, že príjmy verejných financií nepadajú z neba. Poskytujú ich na základe spoločenskej dohody podniky a tí, ktorí im predávajú prácu. Bez nich by verejné financie neexistovali. Ak fungujú podniky, tak sú aj príjmy rozpočtu. Ak im obyvatelia môžu predať prácu, tak do rozpočtu prichádzajú ďalšie príjmy.

Vyššie alebo nižšie dane

Uvažuje sa, že by sa v tomto ťažkom období mali zvýšiť dane. Vyššie dane však neraz vedú k nižšej ochote ich platiť. Po viac ako roku zníženia výkonu ekonomiky by zvýšenie daní mohlo viesť aj ku krachu niektorých podnikov. Naopak, nižšie dane môžu viesť k tomu, že podniky prežijú. Je to dôležité najmä pre malé a stredné podniky, ktoré majú veľký podiel na zamestnanosti. Po roku, počas ktorého mnohé z nich balansovali na hrane bankrotu, by to znamenalo nadýchnuť sa. Napríklad by mohli investovať do rozvoja.

Ekonomike by preto mohlo pomôcť, keby daň právnických osôb s tržbami do desať miliónov eur výrazne klesla. Ubytovacie a stravovacie podniky by mohli mať veľmi nízku alebo nulovú daň z pridanej hodnoty. Napríklad pandémiou najviac postihnutým podnikom v stravovacích a ubytovacích službách či v maloobchode by sa zišli aj nižšie odvody.

Je zníženie príjmov možné? Áno, keď sa politici naučia šetriť. A tiež ak dokážeme obmedziť sivú a čiernu ekonomiku, z ktorej dane do verejných rozpočtov neplynú alebo len minimálne. V predvolebnej kampani zaznelo, že na Slovensku sa za dvanásť rokov rozkradlo okolo 30 miliárd eur. To znamená, že za rok a pol mali byť výdavky rozpočtu nižšie aspoň o tri miliardy eur. Nestalo sa. Prečo? Kradne sa stále rovnako? Alebo sa nekradlo a bol to iba výmysel politikov, ktorí šíria závisť a nenávisť?

Ak chcú niektorí zvyšovať dane, mali by si to dvakrát premyslieť. Nižšie dane v určitých oblastiach môžu paradoxne zabezpečiť dostatok príjmov do verejných rozpočtoch. Naopak, vyššie dane by v určitých rezortoch mohli viesť k zániku podnikov. Príjmy verejných financií by tak klesli, namiesto toho, aby rástli. Rásť by mohla, naopak, nezamestnanosť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #štátny rozpočet #znižovanie daní