Efekt manažmentu ochorenia COVID-19 vládou a ňou vybranými odborníkmi z Pandemickej komisie (PK) je katastrofálny a empiricky merateľný. V úmrtnosti naň sme na desiatej najhoršej priečke na svete. To je fatálne zlyhanie. Zaslúžilo by si hlbokú sebareflexiu, pomenovanie vlastných chýb, vyvodenie politickej aj profesionálnej zodpovednosti. A najmä pokoru.
Nedôveryhodná zlyhávajúca vláda nepresvedčí
Namiesto toho tí, čo dramaticky pochybili, prešli do ofenzívy a hľadajú vinníkov, kde sa dá. Vstupujú do svedomia opozícii i občanom. Lenže tí, čo sa ešte nedali zaočkovať, jednoducho nedôverujú vláde a jej odborníkom kvôli žalostnému výsledku ich činnosti. Sú unavení z chaotických a neefektívnych opatrení proti vírusu a odmietajú byť objektom morálneho vydierania kvôli svojmu slobodnému rozhodnutiu. Nechcú byť terčom často až surového nátlaku, vyhrážania sa zavedením povinného očkovania a korumpovania výhodami.
Niektorí politici, zdravotní experti, publicisti či celebrity, ktorých útoky na ešte nezaočkovaných neuvedomelých spoluobčanov nadobúdajú žalovateľnú podobu, by miesto navrhovania sankcií (ktoré sa už voči tejto kategórii ľudí začali uplatňovať v Rusku) mali ubrať zo svojej hystérie. Tatarkovho démona súhlasu ňou v spoločnosti nevyvolajú, iba ľudí utvrdzujú vo vzdore. Kampaň je postavená na tom, že ľudia im musia uveriť. Tí, ktorí neuverili, majú byť sankcionovaní nevýhodami alebo sú paušálne označení za antivaxerov či extrémistov, ktorí by mali trpieť, a podobne.
Racionálna vláda by expertov z PK, ktorých rady viedli k násobne horším výsledkom ako v porovnateľných štátoch, obmenila. Dala by do nej viac lekárov so skúsenosťou z liečenia vírusu, vylúčila by ľudí podozrivých z napojenia na farmaceutické firmy, prizvala by sociológov, psychológov a psychiatrov schopných posudzovať dosahy prijímaných opatrení na každodenný život ľudí a ich duševné zdravie. A najmä by rozbila vytvorený stereotyp skupinového myslenia.
Chybná kampaň
Vláda si vybrala odborníkov, ktorí majú presvedčiť verejnosť, že podmienečne schválené experimentálne vakcíny „skompromitované krátkosťou času na ich prípravu a overenie“ sú úplne bezpečné napriek tomu, že ich strednodobé a dlhodobé účinky na ľudský organizmus jednoducho ešte nemôžu byť preskúmané a že aj špičkoví zahraniční odborníci pochybujú najmä o vhodnosti očkovať nimi deti. Vláda a jej odborníci zvolili stratégiu založenú dominantne na strašení ľudí dôsledkami nezaočkovania.
Strategicky sa tiež rozhodli, že nebudú organizovať otvorené diskusie medzi rovnako graduovanými a profesionálne úspešnými odborníkmi, ktorí majú výhrady ku krokom PK a iný názor na proklamovanú bezrizikovosť vakcín. Tí svoje názory potom vyjadrujú na rôznych webových stránkach a internete. Vláda stavila na faktický monopol členov PK na informovanie o súvislostiach ochorenia a o vakcinácii.
Kampaň je postavená na tom, že ľudia im musia uveriť. Tí, ktorí neuverili, majú byť sankcionovaní nevýhodami alebo sú paušálne označení za antivaxerov či extrémistov, ktorí by mali trpieť, a podobne. A tí lekári, odborníci, publicisti, ktorí si dovolia protirečiť názorom oficiálnych expertov, sú tiež nálepkovaní, ba aj ostrakizovaní. Vláda a jej odborníci iba žnú plody nimi slobodne zvolenej stratégie informovania. Ocitli sa však v pozícii politickej strany, ktorá vedie neúčinnú kampaň a sťažuje sa na nechápavosť voličov.
Pamätáme si, ako Matovič Pellegrinimu pri preberaní úradu nepodal ruku a nepoďakoval mu za prácu v prvej fáze pandémie. Nová vláda dala najavo, že nechce žiadnu kooperáciu s opozíciou pri zvládaní vírusu. Stavila na totálnu konfrontáciu. Vláda nezatiahla do krízového manažmentu ani sociálnych partnerov. Nevytvorila krízovú radu. Odmietala zvolať rokovania parlamentu o núdzovom stave a diskutovať o efektívnosti prijímaných opatrení. Zvolila anonymné rozhodovanie v PK, občania nevedia, kto za aké opatrenie hlasoval. Preto je pokrytecké a cynické, keď sa členovia vlády, ktorá vyhrala voľby s viac ako trojpätinovou väčšinou a politickým babráctvom si rekordne rýchlo prešustrovala dôveru, s moralistickým pátosom navážajú do opozičných lídrov kvôli nízkej zaočkovanosti obyvateľstva.
Démon súhlasu nenahradí prevenciu
Niektorí politici, zdravotní experti, publicisti či celebrity, ktorých útoky na ešte nezaočkovaných neuvedomelých spoluobčanov nadobúdajú žalovateľnú podobu, by miesto navrhovania sankcií (ktoré sa už voči tejto kategórii ľudí začali uplatňovať v Rusku) mali ubrať zo svojej hystérie. Tatarkovho démona súhlasu ňou v spoločnosti nevyvolajú, iba ľudí utvrdzujú vo vzdore.
Ak sa vo vlastnom strachu z ochorenia upínajú na to, že svojou agresivitou dokopú všetkých Slovákov k tomu, aby sa dali zaočkovať a zachránili im tak život, mali by konečne vziať do úvahy, že aj zaočkovaní ich môžu nakaziť. Čo tak radšej písať o rizikách obezity a alarmovať svojich kamarátov, aby s ňou niečo robili, lebo je najväčším rizikovým faktorom.
Vakcína ich neochráni navždy. Vírus tu ostane a bude mutovať. Preto treba rovnakú pozornosť ako vakcinácii venovať primárnej prevencii, posilňovaniu prirodzenej imunity obyvateľstva, vyhľadávaniu skupín ľudí, ktorí kvôli svojim diagnózam majú najväčšie riziko ťažkého priebehu ochorenia. A poskytovať im balíčky na podporu imunity. Na tomto poli vláda zlyhala oveľa viac ako pri vakcinácii.