Aká by teda mala byť úloha médií pri spájaní extrémov počasia s klimatickou krízou a pri informovaní o tejto závažnej téme?
Najvyššiu istotu majú vedci pri spojitosti teplejšieho podnebia s vlnami extrémne teplého počasia. Takéto udalosti sa vyskytujú častejšie a sú aj intenzívnejšie. Mohli by sme teda očakávať, že v médiách nebude konštatovanie tejto súvislosti kontroverzné, opak je však pravdou. Pri rekordnej vlne horúčav v júli 2018, ktorá postihla postupne západ, stred a východ USA, iba jedna z celkovo 127 televíznych správ o tejto udalosti spomenula klimatickú zmenu.
Podobná situácia nastala aj tento rok: súčasnú rekordnú vlnu horúčav na západe USA spojilo s otepľovaním iba šesť zo 143 článkov v miestnych médiách. Je to podobné, ako keby médiá informovali o rastúcich počtoch úmrtí na koronavírus, ale spojitosť s pandémiou by spomenuli iba vo výnimočných situáciách. Mohli by sme hovoriť o zodpovednom prístupe a primeranom spôsobe informovania širokej verejnosti o vážnosti situácie?
Úlohou politikov či médií nie je vystupovať v úlohe expertov na spojitosť klimatickej krízy a konkrétnych prejavov počasia. Popierať či ignorovať akúkoľvek súvislosť týchto javov je však v súčasnej situácii nezodpovedné a z pohľadu možných riešení klimatickej krízy aj nebezpečné.
Spojitosť klimatickej zmeny a tornád je menej priamočiara. Vedecké dôkazy zatiaľ nie sú jednoznačné, pretože tornáda sú v našich podmienkach veľmi zriedkavé a sú tiež veľmi lokalizované. Dlhodobé pozorovania o výskyte tornád z USA však naznačujú, že hoci samotný počet tornád sa nezvyšuje, rastie ich intenzita, a teda aj škody, ktoré môžu spôsobiť. Zvyšuje sa tiež počet dní vhodných na vznik tornád. Teplejšia a dynamickejšia atmosféra, pokiaľ sú naplnené ďalšie podmienky pre vznik tornáda, nahráva ich väčšej intenzite. Samozrejme, úlohou politikov či médií nie je vystupovať v úlohe expertov na spojitosť klimatickej krízy a konkrétnych prejavov počasia. Popierať či ignorovať akúkoľvek súvislosť týchto javov je však v súčasnej situácii nezodpovedné a z pohľadu možných riešení klimatickej krízy aj nebezpečné.
Áno, je celkom dobre možné, že podobne silné tornádo, ako sa vyskytlo na juhu Moravy, nenastane ďalších niekoľko desaťročí. Môžeme si však byť istí, že prakticky každý rok sa v našich oblastiach v letnom období stretneme s nejakým extrémom, pričom situácia sa bude zhoršovať, pretože globálna teplota rýchlo rastie. V najnovšej knihe Kolaps ekosystémov a klimatická zmena sumarizujú špičkoví vedci dôsledky klimatickej krízy na fungovanie kľúčových planetárnych systémov. Ešte pred pár rokmi by bol takýto názov pre knižnú publikáciu pre väčšinu vedcov nepredstaviteľný, v budúcnosti pôjde skôr o pravidlo. Nie sme už teda v situácii, keď sa novinári môžu schovávať za neistotu či nedostatok vedeckých poznatkov. Je to práve prílišná a takmer iracionálna opatrnosť pri spájaní všeobecnej degradácie ekosystémov a služieb, ktoré poskytujú, s ľudskými aktivitami vedúcimi k otepľovaniu atmosféry. A treba neustále upozorňovať na skutočnosť, že sme stále iba na počiatku toho, čo nás čaká v dôsledku pokračujúceho otepľovania atmosféry.
Je paradoxné, že práve Zuzana Čaputová dlhodobo upozorňuje na závažné následky pokračujúcej klimatickej krízy, zároveň však použije slová o prírodnej katastrofe v súvislosti s tornádom. Takýto postoj symbolizuje extrémnu opatrnosť, ktorá stále v súčasnej spoločnosti panuje aj u politikov, ktorým sú environmentálne témy inak pomerne blízke.
Novinári a médiá by tieto bariéry mali búrať a vytvoriť nielen spoločenský, ale aj politický priestor pre akceptovanie reality, ktorú okolo nás vidíme. Bez ohľadu na to, do akej miery si uvedomujeme spojitosť globálnej klimatickej krízy a počasia, ktoré každý deň v našom priestore zažívame. Môže sa totiž veľmi ľahko stať, že ďalšou obeťou nasledujúcej „prírodnej“ katastrofy budeme práve my.