Varovanie pre Macrona a Le Penovú
Francúzi nerozhodovali len o zložení 17 regionálnych rád, ale paralelne volili aj nových predstaviteľov 95 departementálnych rád. Výsledkom je, že politická mapa zostane svietiť vo dvoch farbách – v modrej a červenej. Svoje pozície si v regiónoch potvrdili ich aktuálni lídri. Na čelo siedmich rád sa postavia kandidáti stredopravých strán, kde ústredným subjektom volebnej koalície bol niekdajší gaullistický subjekt Republikáni. V ďalších troch regiónoch zvíťazili ľavicové koalície na čele so Socialistickou stranou a vo dvoch regiónoch vyhrali kandidáti podporovaní socialisticko-ekologickým tandemom strán. Vzhľadom na výsledky posledných eurovolieb sa mohlo zdať, že zelení majú ťah na bránku a môžu časom úplne nahradiť oslabenú Socialistickú stranu, no napokon je zjavné, že rovnováha síl zostáva mierne v prospech socialistov.
Víťazstvo kandidátov tradičných politických strán znie ako varovanie pre oboch favoritov budúcich prezidentských volieb – súčasnú hlavu štátu Emmanuela Macrona, ako aj pre líderku Národného združenia Marine Le Penovú. Prezidentská strana Republika vpred sa ocitla nielen izolovaná tým, že tradičné politické strany s ňou odmietli uzatvárať predvolebné spojenectvá, ale aj voličsky marginalizovaná. Macronovo hnutie a jeho spojenci získali v druhom kole necelých 10 % hlasov a v troch regiónoch sa do druhého kola ani nedokázali kvalifikovať.
Všetko nasvedčuje tomu, že teritoriálne „prepólovanie“ straníckeho systému, či už v prospech Macrona, alebo Le Penovej, sa nekoná. To, čo mobilizuje voličov na národnej úrovni, je predovšetkým osobnosť týchto dvoch politikov. Na lokálnej a regionálnej úrovni Francúzi radšej uprednostňujú politickú stabilitu, skúsenosť a kontinuitu.
Štyri roky po prezidentských voľbách, ktoré naznačovali hlbokú stranícku rekompozíciu a potenciálne prelomenie pravoľavého štiepenia v prospech Macrona, môžeme regionálne a departementálne voľby interpretovať ako pomstu „starého sveta“. Vlaňajšie senátne a komunálne voľby naznačili, že macronistická strana nedokázala za päť rokov preniknúť do regiónov a etablovať sa na lokálnej úrovni. Víkendové voľby teda len potvrdili predpoklad, že Republika vpred nemá dostatočne silnú podporu na to, aby obstála popri tradičných stranách, ktoré stále profitujú z vybudovaných regionálnych a lokálnych štruktúr. Na miestnej, regionálnej úrovni i v Senáte sú najsilnejšími hráčmi stále Republikáni a Socialistická strana, predstavitelia tradičného pravicového a ľavicového pólu. Toto je situácia, ktorá môže mať vážne implikácie pre osud Macronovej strany a vznik novej prezidentskej väčšiny v roku 2022.
Republikánsky front proti extrémnej pravici
Napriek vážnym nádejam na víťazstvo v alpsko-provensalskom regióne strana Marine Le Penovej napokon tiež skončila s prázdnymi rukami. V regionálnych orgánoch tak bude Národné združenie menej politicky reprezentované, čo je pokračujúci trend vlaňajších komunálnych volieb, keď Le Penovej strana stratila 44 % svojich predstaviteľov na miestnej úrovni. Napriek tomu, že Le Penová má v strane stále silnú pozíciu, v nadväznosti na bezprostredné neúspechy sa môžu v jej vnútri začať objavovať pochybnosti o jej doterajšej línii. Zároveň sa ukázalo, že republikánsky front proti extrémnej pravici stále funguje a Národnému združeniu nepomohol férovejší pomerný volebný systém ani nízka volebná účasť. Tá lámala rekordy v oboch kolách, keďže stranám sa podarilo prilákať do volebných miestností iba niečo vyše jednej tretiny voličov. Všetko nasvedčuje tomu, že teritoriálne „prepólovanie“ straníckeho systému, či už v prospech Macrona, alebo Le Penovej, sa nekoná. To, čo mobilizuje voličov na národnej úrovni, je predovšetkým osobnosť týchto dvoch politikov. Na lokálnej a regionálnej úrovni Francúzi radšej uprednostňujú politickú stabilitu, skúsenosť a kontinuitu.
Celonárodné prieskumy verejnej mienky, ktoré predpovedajú v druhom kole budúcoročných prezidentských volieb duel Le Penová – Macron, a výsledky regionálnych volieb ukazujú, že priepasť medzi národnou a lokálnou politikou je obrovská. Aj v tom, aké témy dominujú na tej-ktorej úrovni spoločenského života. Pandemická situácia, bezpečnosť, boj proti terorizmu, nezamestnanosť a sociálne problémy budú určite hlavnými témami volieb v roku 2022. Na rozdiel od socialistov či republikánov majú macronisti a lepenisti o svojich prezidentských kandidátoch jasno. Uplynulé voľby vyniesli do popredia niekoľko mien na ľavici, ale predovšetkým na pravici, ktoré sa môžu stať nositeľmi týchto tém v prezidentských voľbách a mohli by byť tvárami tradičných politických strán v predvolebnej kampani.