Pracovná skupina OECD a G20 pre zavedenie plánu už v októbri minulého roka zverejnila podrobnosti o koordinovanom zavedení globálneho minimálneho zdanenia časti príjmu nadnárodných spoločností. De facto hovoríme o tom, že daňové správy nadnárodným spoločnostiam znemožnia optimalizáciu zaťaženia prostredníctvom sofistikovaných manévrov medzi rôznymi krajinami.
Kontext pandémie COVID-19 robí túto tému obzvlášť aktuálnou. Vlády na to zareagovali zvýšením vládnych výdavkov na lieky a bezprecedentnou finančnou podporou pre podnikanie, skôr či neskôr pocítia potrebu dostať tieto prostriedky späť.
Globálny daňový systém
Návrh prvého balíka opatrení má za cieľ „vybudovať udržateľný daňový systém v digitálnom svetovom hospodárstve“ a popisuje jeho technické podrobnosti. Základom by mala byť zásada zdaňovania čistého príjmu digitálneho podniku bez ohľadu na jeho fyzickú prítomnosť v jurisdikcii s maximálnou ľahkosťou spravovania.
Druhý balík opatrení je venovaný možnosti „spätného zdanenia“ nadnárodnej spoločnosti v prípadoch, keď daňové orgány jurisdikcie, v ktorej sa dosiahol zisk, „nevyužili svoje právo na jej zdanenie“ alebo sa jej efektívna sadzba ukázala ako nízka. Ide o zabezpečenie toho, aby medzinárodné spoločnosti platili „aspoň minimálnu úroveň dane“. Autori projektu OECD uznávajú zvrchovanosť krajín pri regulácii zdaňovania ziskov, ale uznávajú aj právo iných krajín uplatňovať na nadnárodné spoločnosti minimálny globálny daňový režim schválený medzinárodnou dohodou. Práce OECD a jej ciele sa postupne naplnili.
Veľké medzinárodné podniky, predovšetkým technologické giganty z USA, budú musieť platiť daň z príjmu nielen v krajinách, v ktorých sú zaregistrované, ale aj v krajinách, v ktorých zarábajú.
OECD uviedla, že 130 krajín, ktoré tvoria viac ako 90 percent svetového HDP, podporilo plán reformy pravidiel medzinárodného zdaňovania. Pripomeňme, že iniciatívu predložilo ministerstvo financií USA na daňovej stránke OECD a G20, kde sa už mnoho rokov diskutuje o návrhoch na harmonizáciu zdaňovania právnických osôb.
Odborníci tvrdia, že tieto zmeny sú najväčšie v daňovej oblasti za posledné desaťročia. Veľké medzinárodné podniky, predovšetkým technologické giganty z USA, budú musieť platiť daň z príjmu nielen v krajinách, v ktorých sú zaregistrované, ale aj v krajinách, v ktorých zarábajú. V krajinách, ktoré s tým súhlasia, bude zavedená minimálna sadzba dane z príjmu vo výške 15 percent. Ak bude niekde nižšia, krajina pôvodu kapitálu bude schopná „dostať“ daň až vo výške 15 percent.
To výrazne znižuje atraktivitu krajín s nízkymi daňami, nazývaných daňovými rajmi. Tie fungujú tak, že firma má v krajine len registráciu, ale podniká v inej krajine. Sú to väčšinou ostrovné krajiny a sú nazývané anglickými slovami off shore. To sa dá voľne preložiť ako za brehom.
Koľko získame
OECD odhaduje, že reforma by mohla krajinám ako celok priniesť ďalšie príjmy približne 150 miliárd dolárov ročne. Generálny tajomník Mathias Cormann označil balík opatrení za historický. Nebude eliminovať daňovú súťaž, ale bude brať do úvahy záujmy malých a rozvojových krajín. Podrobnosti o projekte by mali byť podľa očakávaní OECD hotové v októbri, začiatok samotnej reformy je naplánovaný na rok 2023 (krajiny musia mať čas na prípravu vnútroštátnych daňových zákonov).
Pôvodne sa plánovalo rozšíriť túto iniciatívu na digitálne spoločnosti, ale prístup dohodnutý OECD je širší: nové pravidlá môžu mať vplyv na nadnárodné spoločnosti, ak prekročia určité prahové hodnoty pre výnos a ziskovosť bez ohľadu na odvetvie.
V skutočnosti štáty podieľajúce sa na tejto iniciatíve budú navyše zdaňovať príjmy korporácií z krajín s daňovou sadzbou nižšou ako 15 percent a budú stimulovať jurisdikcie s nízkou daňou k zavedeniu či zvýšeniu takejto dane. Okrem toho budú krajiny schopné zdaňovať časť príjmu, ktorý veľké nadnárodné spoločnosti dostávajú od obyvateľov, odmietnu však zaviesť digitálne dane.
Dohoda je kompromisom medzi USA a EÚ. Návrh na minimálnu 15-percentnú daň je variáciou legislatívy GILTI, ktorá je v Spojených štátoch platná štyri roky. V USA sa pritom plánuje zvýšenia sadzby federálnej dane z príjmu z 21 na 28 percent. Členské krajiny EÚ budú môcť zdaniť príjmy takých gigantov, ako je Facebook, Google, a to aj v prípade, že v krajine nemajú svoje fyzické sídlo. Túto úlohu mali vyriešiť digitálne dane, ktoré však neboli zjednotené a narazili na silné námietky zo strany USA.
Mnohé služby a tovary pravdepodobne zdražejú. Nemôžeme totiž očakávať, že majitelia firiem sa uskromnia a budú im stačiť menšie zisky.