Ťažké rozhodovanie Ústavného súdu

Text rozhodnutia Ústavného súdu o údajnej protiústavnosti skrátenia volebného obdobia Národnej rady SR referendom bude k dispozícii až v čase, keď bude zaujímať iba účastníkov tohto konania, ústavných právnikov a politológov.

09.07.2021 14:00
debata (61)

A tak sa v súčasnosti vyjadrujeme iba k fragmentom myšlienok z jeho odôvodnenia, ktoré obsahuje tlačová správa, či k vystúpeniam jeho predsedu. Ústavnému súdu sa za toto rozhodnutie v budúcnosti určite ujde kritika i pochvala na odborných stretnutiach a v právnických časopisoch.

Zatiaľ prevládajú kritické hlasy a oprávnené rozhorčenie nad znemožnením priamej demokracie a otázky, ktorú chcelo položiť spoluobčanom viac ako desať percent oprávnených voličov. Ústavný zákaz konania referenda pritom sleduje cieľ zabrániť obmedzeniu ľudských práv neobľúbenej menšiny väčšinou. Skrátenie volebného obdobia parlamentu je však o inom.

Problém sa však začal skôr a mimo Košíc, keď sa hlava štátu rozhodla obrátiť na Ústavný súd s pochybnosťami o referendovej otázke, ktorá bola v podstate totožná s otázkami, o ktorých už občania dva razy v referende hlasovali. Preto petičný výbor, signatári petície i širšia verejnosť oprávnene očakávali, že súčasná prezidentka bude postupovať rovnako ako jej predchodcovia a referendum vyhlási.

Referendum o skrátení volebného obdobia NR SR by určite nenarušilo, ale skôr posilnilo charakter Slovenska ako demokratického a právneho štátu.

Zmena osoby zastávajúcej akúkoľvek štátnu funkciu by nemala znamenať obrat vo výklade jej ústavných právomocí. Existuje čosi ako ustálená ústavná prax a z nej vyplývajúce legitímne očakávania občanov.

Pohľad na tlačovú správu Ústavného súdu zvádza k viacerým poznámkam. Cítiť z nej vplyv známeho rozhodnutia českého Ústavného súdu vo veci Melčák, ktoré vyvolalo u našich západných susedov odbornú polemiku, a teda ho možno označiť za kontroverzné. Argumentácia deľbou moci vyvoláva pochybnosti, lebo všetka moc pochádza od občanov a delí sa medzi štátne orgány. Niet teda deľby moci medzi občanmi a štátnymi orgánmi.

Referendum o skrátení volebného obdobia NR SR by určite nenarušilo, ale skôr posilnilo charakter Slovenska ako demokratického a právneho štátu. Tlačová správa však nie je odôvodnením rozhodnutia, a tak sú i tieto poznámky k budúcim analýzam nálezu Ústavného súdu v rovnakom vzťahu ako tlačová správa k jeho odôvodneniu.

Súd v Košiciach sa podľa všetkého na podnet hlavy štátu zaoberal aj zložitou problematikou účinkov výsledku platného referenda, hoci tým išiel nad rámec tohto typu konania. Sympaticky priznal výsledkom referenda najvyššiu možnú právnu silu. Až z plného znenia odôvodnenia sa ukáže, ako sa vyrovnal s praktickými problémami, ktoré z toho vyplývajú. Formulácia referendovej otázky však v tomto prípade umožňovala po úspešnom referende a kladnej odpovedi občanov, aby predseda parlamentu bez ďalšieho zdržiavania vyhlásil predčasné voľby.

Rozhodnutie Ústavného súdu vyvolalo medzi politikmi rozličných strán úvahy na tému ako vyhlásiť napriek nemu referendum o skrátení volebného obdobia. Niečo naznačil samotný Ústavný súd v závere tlačovej správy. Cesta novelizácie Ústavy SR a následného uznesenia parlamentu je asi najschodnejšia, ale aj ona povedie k ďalšiemu oddialeniu referenda a kladie tak trochu populistickú otázku: Státisíce občanov nemôže to, čo môže 90 poslancov? Pritom referendum i prípadné predčasné voľby sú spojené so situáciou v určitom čase.

Súčasťou prvej vlny reakcií na toto rozhodnutie bola aj myšlienka prezidentky Zuzany Čaputovej, že sa predišlo napadnutiu výsledku referenda pre údajnú neústavnosť jeho predmetu. Takáto možnosť však neexistuje, lebo po vyhlásení výsledkov referenda je na Ústavnom súde napadnuteľný len priebeh referenda (hlasovanie, sčítanie hlasov, kampaň a pod.), ale už nie referendová otázka.

© Autorské práva vyhradené

61 debata chyba
Viac na túto tému: #Ústavný súd SR #Zuzana Čaputová #referendum 2021
Flowers