Zbabrané vládnutie, nie referendum

Rekordná petícia už leží v parlamente. To bol jeden z titulkov v tlači 21. marca 2017, keď programová riaditeľka Via Iuris Zuzana Čaputová s hovorcom Jurajom Rizmanom priniesli do Národnej rady petičné hárky, na ktorých 76 831 občanov vyjadrilo súhlas so zrušením Mečiarových amnestií.

13.07.2021 14:00
36

Na brífingu Čaputová povedala, že za necelé dva týždne sa vyzbieralo historicky najviac hlasov v takejto on-line akcii na Slovensku. „Chceli sme dať ľuďom priestor, aby sa vyjadrili,“ konštatovala. Rizman za aktivitu pri on-line zbere dostal 23. septembra cenu TOP hovorca roka 2017 na Výročnom stretnutí novinárov a ľudí z komunikačnej oblasti.

Vytvoril sa obrovský politický – vrátane prezidenta – a mediálny tlak na NR SR i na Ústavný súd SR (ÚS), aby sa našlo – aj napriek odporu významných ústavných právnikov – riešenie v podobe ústavného zákona a akceptovania tohto ústavného zákona Ústavným súdom. Pri udeľovaní ocenenia zaznelo: „Výsledky i exekúcia kampane boli ohromujúce, keď sa za necelé štyri týždne vyše 84-tisíc ľudí vyjadrilo za zrušenie amnestií. Téma, o ktorej sa roky len hovorilo, bola vďaka kvalitnej komunikácii vyriešená za niekoľko mesiacov. Občiansky tlak i komunikácia témy na verejnosti, v médiách a u kľúčových stakeholderov mali podľa poroty rozhodujúci vplyv na hlasovanie poslancov v parlamente.“

A niektorí si pamätajú aj to, ako sa opozičnému politikovi Igorovi Matovičovi nepáčilo, že by posledné slovo mali mať nevolení sudcovia ÚS, ktorí boli do funkcií dosadzovaní politicky. „Inštitúcii verím, neverím sudcom,“ povedal. Napokon sa v parlamente dosiahlo konsenzuálne riešenie, ktoré ÚS aj za šomrania viacerých svojich členov odobril. To najdôležitejšie z roku 2017 sú však apely na rešpektovanie vôle občanov vyjadrenej v petícii od politikov, žurnalistov, právnikov, politológov, ktorí sa dnes aj s brutálne otvoreným pohŕdaním vyjadrujú o práve na vypočutie občianskej vôle 585-tisíc signatárov petície za referendum.

Nerovnosť zbraní v spore občan verzus vláda

Občanov, ktorí tiež v rekordne krátkom čase odovzdali rekordný počet podpisov pod petíciu za referendum, bolo 7,6-krát viac ako tých, za podpisy ktorých J. Rizman získal onú cenu. Predstavujú 31 % z počtu voličov, ktorí odovzdali prezidentke hlas v druhom kole, a pätinu z počtu tých, ktorí sa zúčastnili na voľbách do NR SR. Bez ohľadu na spory ústavných právnikov o rozhodnutí ÚS jeden politický záver je jasný. So signatármi petície v roku 2017 sa zaobchádzalo na všetkých poschodiach politiky a vo všetkých oblastiach verejného priestoru s neporovnateľne väčšou úctou ako so signatármi petície za referendum. Pritom tých 585-tisíc podpisov sa zozbieralo v podmienkach núdzového stavu, keď boli bezprecedentným spôsobom obmedzené základné občianske a ľudské práva.

Odmietanie priamej demokracie je typický pravičiarsky postoj. Spochybňovaním kompetentnosti občanov rozhodovať v referende však nadobudol polohu arogantného elitárstva.

Rovnosť zbraní medzi občanom a vládnou mocou bola zásadne narušená. Občania mali zákaz vychádzania, hrozili im mimoriadne tresty, nesmeli protestovať proti neschopnej vláde, ktorej členovia im grobiansky nadávali, papalášsky porušovali vlastné protiepidemické nariadenia, nerešpektovali princípy právneho štátu, ponižovali ich ľudskú dôstojnosť tým, že ich ekonomickými a sociálnymi pákami nútili absolvovať nezmyselné testovania. Nehovoriac o tých, ktorí vinou opatrení vlády prichádzali o živobytie. Jediným dostupným demokratickým nástrojom občianskej sebaobrany voči zlej a nedôveryhodnej vláde bola petícia za referendum o predčasných voľbách.

Tento motív stál za rýchlym vyzbieraním temer 600-tisíc podpisov. Pri neexistencii druhej komory parlamentu, ktorá by brzdila svojvôľu mocou opitej ústavnej väčšiny, je totiž iba priama demokracia v podobe referenda onou protiváhou schopnou zabrániť škodám plynúcim zo svojvôle. ÚS túto poistku zrušil. Pritom sme ju v roku 1992 pri schvaľovaní ústavy nastavili zodpovedne. Vyše 50-percentná účasť ako podmienka platnosti referenda je dostatočná proti zneužívaniu referenda na populistické destabilizovanie demokraticky zvolených vlád. Tridsaťročná prax to jasne ukázala.

Vystrašená a elitárska pravica

Hysterický strach, že druhýkrát v histórii referend by mohlo prísť viac ako 50 % voličov, je motívom spochybňovačov petície za referendum. Inak by sa spoľahli, že potrebná účasť sa nedosiahne. Aj OĽaNO, ktoré v roku 2018 navrhovalo zníženie kvóra na 25 %, sa referenda zľaklo. Nie div pri takom strmhlavom páde dôveryhodnosti kvôli amatérskemu vládnutiu sprevádzanému rozoštvávaním spoločnosti. Tento strach predstavitelia vládnych strán a s nimi z rôznych dôvodov sympatizujúce mimovládne organizácie a médiá pokrytecky maskujú patetickými rečami o demokracii, rešpektovaní ústavy a obavách opozície z vyšetrovania korupčných káuz. Pritom stačilo iba slušne a kompetentne vládnuť a žiadna úspešná petícia by nebola.

Odmietanie priamej demokracie je typický pravičiarsky postoj. Spochybňovaním kompetentnosti občanov rozhodovať v referende však nadobudol polohu arogantného elitárstva. To pri narušenej rovnosti zbraní povedie k radikalizácii politiky. Už vidím bohorovné výkriky najväčších bojovníkov za demokraciu, že len dobytok s IQ teľaťa môže žiadať uplatňovanie článku 32 ústavy o práve občanov na odpor proti tým, čo odstraňujú demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd a znemožňujú účinné použitie zákonných prostriedkov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
36 debata chyba
Viac na túto tému: #Zuzana Čaputová #Ústavný súd SR #referendum 2021 #Priama demokracia #pravica #Mečiarove amnestie #Igor Matovič #elity