Daňový systém by mal byť jednoduchý, pretože sa ľahko dodržiava. Zložitý s množstvom výnimiek vytvára možnosti, ako nájsť v ňom diery, ktoré by umožnili vyhnúť sa plateniu daní. Nielen vysoké daňové sadzby, ale aj neprehľadný daňový systém môže odradiť zahraničné firmy od investovania v danej krajine.
Daňová spravodlivosť
Zvýšenie daňových sadzieb je jednoduchý spôsob na získanie dodatočných príjmov. Dajú sa využiť na nové výdavkové opatrenia a presadzovanie vybraných sociálnych či iných cieľov. Rozdeliť je však možné len to, čo sa vytvorí, zdaňovať možno len aktivity a spotrebu, ktoré sa zrealizujú. Ako potvrdzujú aj štúdie OECD, vysoká miera zdanenia nielen motivuje ľudí, aby sa vyhýbali plateniu daní, ale vedie aj k odlevu investícií a oslabeniu stimulov k práci. To vedie k nižšiemu ekonomickému rastu. Na druhej strane naň môže negatívne vplývať aj pokles daní. Keď sa totiž na daniach menej vyberie, výška verejných výdavkov zostane rovnaká, zvýši rozpočtový deficit.
Dane by mali byť neutrálne a nemali by znižovať ekonomickú efektívnosť. Napríklad v prípade dane z príjmu firiem by sa mali všetky formy podnikania zdaňovať rovnako. Firmy tak nebudú mať daňový motív presúvať výrobu do odvetví, v ktorých by boli daňovo zvýhodnené. Samotný daňový systém by mal byť tiež efektívny: náklady na dodržiavanie daňových predpisov a na správu dane by mali byť čo najnižšie. V súčasných podmienkach rýchlo sa meniaceho sveta je popri stabilite daňového systému dôležitá aj jeho flexibilnosť, teda schopnosť kontinuálne reagovať na vývoj v ekonomike a na presadzujúci sa technologický pokrok.
O rovnosti a spravodlivosti daňového systému sa asi diskutuje najviac. Možno k nim pristupovať rôznym spôsobom. Rovnosť možno chápať horizontálne v tom zmysle, že daňovníci s podobnou výškou dôchodku a aktív by mali byť zaťažení podobnou výškou dane bez ohľadu na konkrétnu podobu daňového systému.
O rovnosti a spravodlivosti daňového systému sa asi diskutuje najviac. Možno k nim pristupovať rôznym spôsobom.
Pri chápaní vertikálnej rovnosti sa názory rozchádzajú. Niektorí chápu vertikálnu rovnosť tak, že ľudia s vyšším príjmom by mali prispievať na pokrytie spoločenských potrieb vyššou časťou svojho príjmu. Iní zdôrazňujú, že aj v prípade rovnej sadzby dane zaplatia ľudia s vyšším príjmom na dani viac, pričom často spotrebúvajú menej verejných služieb ako nízkopríjmové osoby, pretože svoje potreby, napríklad v oblasti vzdelávania, vo veľkej miere uspokojujú na súkromnom trhu. Nemožno povedať, ktorý z týchto prístupov je správny.
Rozhodnutie, ako sa spoločnosť postaví k vertikálnej rovnosti, závisí od postojov a preferencií výkonnej a legislatívnej zložky štátu. Riešenie problému vertikálnej rovnosti teda súvisí s politickým rozhodnutím o miere redistribúcie a o akceptovanej miere dôchodkovej nerovnosti. V tejto súvislosti je však potrebné upozorniť na existujúci protiklad medzi efektívnosťou a rovnosťou, keď vyššia miera prerozdeľovania je spojená s určitou stratou ekonomickej efektívnosti.
Medzinárodné hodnotenia
Úvahám o tom, ako urobiť daňovú reformu čo najlepšie, venujú pozornosť aj medzinárodné inštitúcie. Odborníci z OECD považujú za dôležité, aby politici mali na reformu daňového systému jasný mandát od občanov. Musí ju sprevádzať aj spoločenský dialóg a efektívna komunikácia so všetkými zainteresovanými stranami. Politici by mali jasne a zreteľne odkomunikovať očakávané pozitíva pripravovaných zmien, ale aj ich negatívne dosahy. Zmena daňového mixu má spravidla negatívny dosah na niektoré skupiny obyvateľstva. Je potrebné preto zvážiť, či vôbec a akým spôsobom je možné tieto negatíva kompenzovať. Uskutočňované zmeny v daňovom systéme by mali prispievať aj k jeho zjednodušeniu a obmedzovať daňové výnimky. Neodôvodnené daňové výnimky znižujú objem daňových príjmov, čo následne vyžaduje rast tých daňových sadzieb, na ktoré sa nevzťahujú.
Za príklad krajiny, ktorej sa podarilo uskutočniť úspešnú daňovú reformu, sa často považuje Estónsko. Oceňuje sa najmä jednoduchosť a vysoký stupeň elektronizácie estónskeho daňového systému. Podľa portálu e-Estonia, rozvinutý elektronický systém výberu daní umožňuje, aby každoročne až 99 % percent daňových priznaní bolo podaných elektronicky a proces vyplnenia daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb trval priemerne 3–5 minút. Niektorým daňovníkom stačí na podanie daňového priznania len jeden klik. V Estónsku sa uplatňuje jednotná sadzba dane z príjmu na úrovni 20 percent a rovnaká sadzba je stanovená aj pre DPH. Americký think-tank Tax Foundation každoročne vyhodnocuje medzinárodnú daňovú konkurencieschopnosť jednotlivých krajín. V ich rebríčku za rok 2020 sa Estónsko medzi európskymi krajinami OECD už po siedmykrát za sebou umiestnilo na prvom mieste.
Slovensko sa v roku 2020 z 36 krajín umiestnilo na desiatom mieste. Konkurencieschopnosť daňového systému krajiny sa meria výškou hraničnej daňovej sadzby a neutralitou daňového systému chápanou ako dosiahnutie maximálnych daňových príjmov pri minimálnom narušení efektívnosti alokácie zdrojov. Pri daniach z príjmu fyzických osôb a pri daniach z vlastníctva sa Slovensko umiestnilo v hornej časti rebríčka (na druhom, respektíve na štvrtom mieste). Pri zdanení spotreby a medzinárodnom zdaňovaní bolo však na opačnom konci hodnotenia (na 33., respektíve 31. mieste). To tiež môže napovedať, na ktoré typy daní by sa bolo vhodné pri reforme daňovo-odvodového systému prioritne sústrediť.