Zraniteľný obor

Hrozivé záplavy na západe Európy sa netýkali len Nemecka. Tam si však vyžiadali najvyšší počet obetí. Viac ako 160 ľudí zahynulo v dôsledku povodní. Nejde pritom o najväčšiu prírodnú katastrofu v povojnovom Nemecku.

22.07.2021 14:00
debata

Búrlivý príval, ktorý zničil časť Hamburgu v roku 1962, si vyžiadal vyše 340 obetí. Vtedy sa po prvý raz vynorila otázka, ako zabrániť podobným ničivým udalostiam v budúcnosti. Protipovodňová ochrana rozvíjaná v nasledujúcich rokoch sa po desaťročia považovala za vzornú, a neskorší kancelár Helmut Schmidt sa odvážnym vystupovaním v katastrofálnej situácii vyprofiloval ako politik, ktorý si zaslúžil plnú dôveru občanov.

Dodnes sa musia všetci, ktorí sa chcú stať nemeckým kancelárom, riadiť vzorom krízového manažéra Helmuta Schmidta. Platí aj v týchto dňoch obrovských osobných a spoločenských zmien. Veľa ľudí stratilo skutočne všetko pre povodne, ktoré nastali práve krátko po dlhých mesiacoch ekonomicky náročného lockdownu. Okrem toho Nemcov čaká politicky nový začiatok po septembrových voľbách do Spolkového snemu, lebo „večná kancelárka" Angela Merkelová potom končí vo funkcii.

Nevieme, kedy prídu ďalšie povodne. Predovšetkým si treba uvedomiť, že nie všetko je otázka peňazí. Nedávne záplavy nám ukázali, že bohatstvo sa môže stať v okamihu minulosťou.

Celý zástup špičkových politikov cestoval do oblastí katastrofy, aby tam „dodali ľuďom odvahu" (a tým aj získali ďalšiu podporu voličov). Treba však konštatovať, že predstavitelia nemeckej politickej elity pritom takmer všetci zlyhali. Kandidát konzervatívcov Armin Laschet a prezident Frank-Walter Steinmeier sa škerili, keď neboli pri mikrofóne, a ani kandidátka Zelených Annalena Baerbocková nevystupovala príliš empaticky. Jedine kandidát sociálnych demokratov a podpredseda vlády Olaf Scholz dokázal pôsobiť zodpovedne, keď okamžite uvoľnil finančnú podporu vo výške 300 miliónov eur.

Samozrejme, pri pohľade na následky záplav majú ľudia oveľa väčšie problémy, ako sú nevydarené mediálne výstupy politikov. Napriek tomu však treba takéto neprimerané správanie posudzovať v súvislosti s množstvom nezodpovedaných otázok. Najdôležitejšia z nich znie, prečo (nielen) nemecké úrady nevedeli reagovať na skoré varovania meteorológov pred záplavami, čím pravdepodobne nesú zodpovednosť za vysoký počet mŕtvych.

Okrem toho, Nemci si museli priznať, že v posledných rokoch neinvestovali takmer nič do protipovodňovej ochrany. V protiklade s tým Rakúšania investovali do novej infraštruktúry približne 750 miliónov eur. Cez víkend boli aj oni vystavení ničivým povodniam, ale zásluhou modernej infraštruktúry zabránili vysokému počtu obetí.

Po tretie, väčšina kandidátov zrejme nemá koncepciu, ako ďalej po katastrofe. Annalena Baerbocková zatiaľ nevedela predstaviť presvedčivé koncepcie. Naopak, odvoláva sa hlavne na údajnú neschopnosť súperov. Armin Laschet sa iba všeobecne vyjadril, že sa bude treba prispôsobiť čoraz nevypočítateľnej­šej klíme.

Problém zrejme spočíva v tom, že Nemci tradične riešia veci najmä peniazmi. Angela Merkelová vychádza v prípade záplav viac z toho, že „Nemecko to ako bohatá krajina dokáže". Neraz sme to už počuli, keď napríklad išlo o energetický obrat alebo o utečeneckú krízu. A nič nie je vyriešené.

Okrem toho je množstvo veľkých podnikov, ktoré pre záplavy nebudú môcť v jednom z hlavných ekonomických regiónov dlhodobo pôsobiť na plný plyn. Nevieme, kedy prídu ďalšie povodne. Ale prídu, a bude potrebné reagovať. Predovšetkým si treba uvedomiť, že nie všetko je otázka peňazí. Nedávne záplavy nám ukázali, že bohatstvo sa môže stať v okamihu minulosťou. A práve v tom sa hospodárska veľmoc Nemecko stala zraniteľným obrom.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #Nemecko #povodne #klimatické zmeny #Helmut Schmidt