Aj z čisto ľudského hľadiska je smutné sledovať, ako dajme tomu niekto, koho si pamätáte ako kedysi významného novinára či štátneho úradníka, zrazu trávi čas na sociálnych sieťach zdieľaním vysoko nepravdepodobných „údajov“. A veľmi nelogicky rozvedených názorov. Dá sa s tým niečo robiť?
Konšpirácie na export
Najprv sa treba opýtať, čo sa vlastne deje. Aj slovenská konšpiračná scéna je v skutočnosti len druhotným produktom, a to obrovského priemyslu konšpiračných teórií v USA.
Viac ako 90 percent všetkých nosných termínov, ktoré v slovenských konšpiračných diskusiách počujeme, má pôvod v USA. Či už sú to politické výrazy (deepstate, libtard či liberál, ak je to myslené hanlivo) alebo termíny vzťahujúce sa k pandémii (vymyslená pandémia, génová terapia, medicínsky experiment).
Rusko je vítaný „vonkajší nepriateľ“, niečo, čo politika potrebuje. A vyhovuje to aj inak. „Komentariát“ sa tak nemusí venovať skutočným koreňom problémov. Od faktu, že základnú dramaturgiu neracionálneho rozprávania nastavuje najmä bulvár, a sociálne siete z toho len sekundárne čerpajú. Až po sociálne pozadie problematiky.
Takmer vždy tieto veci, ktoré kričia ľudia tvrdiaci, že „nie sú ovce“, vymyslel alebo v danom kontexte najprv začal používať nejaký komentátor v USA. Často multimilionár, ktorý má americkú rozhlasovú alebo televíznu šou. A potrebuje sa propagovať. Alebo iný, ktorý zarába na knihách či predaji výživových doplnkov.
Pandémia alternatívnych vysvetlení je tak do značnej miery komerčným produktom. Iste, využíva neistoty, ktoré sú reálne. Napríklad z možných manipulácií farmaceutického priemyslu. Táto obava je sama osebe zdravá. Kľúčové firmy skutočne dokážu do určitej miery veľmi efektívne ovplyvňovať politikov, ale napríklad aj akademické prostredie. Veľmi pekne sme to videli pred niekoľkými rokmi, keď tieto firmy predávali značné množstvá prípravku proti chrípke Tamiflu, hoci neskôr sa zistilo, že je značne neúčinný. Firmy však vedeli celkom efektívne manipulovať ako prezentáciou výskumu, tak politikmi.
Veci, ktoré kričia ľudia tvrdiaci, že „nie sú ovce“, vymyslel alebo v danom kontexte najprv začal používať nejaký komentátor v USA. Často multimilionár, ktorý má rozhlasovú alebo televíznu šou. A potrebuje sa propagovať.
Od tejto zdravej obavy je ale z hľadiska racionality extrémne ďaleko k viere, že pandémiu niekto vymyslel, aby zarábal špecificky na očkovaní. Alebo že je za všetkým Bill Gates, ktorý chce vyhubiť časť ľudstva. A týmto temným plánom sa pred desiatimi rokmi pochválil na obrovskej konferencii s miliónmi on-line divákov.
Človek nemusí byť Einstein, aby pochopil, že šíritelia tejto extrémne populárnej konšpirácie prekrútili význam ani nie celej vety, ale dokonca len jej časti.
Hoaxy v skutočnosti vyhovujú
Manipuluje nami niekto? Iste, každý deň: napríklad algoritmy sociálnych sietí sú presne nastavené na to, aby ľudia videli viac extrémneho, emotívneho obsahu. A teda aby v tomto prostredí trávili čo najviac času. Tým platforma naberá na cene ako priestor na reklamu alebo zber dát o používateľoch.
Ľudia sebou prosto nechávajú manipulovať veľmi ochotne. A najviac tí, ktorí o manipuláciách kričia. Toto je jedno z najväčších tajomstiev dnešnej doby. Nie preto, že by bolo pred tými, kým sa manipuluje, skryté. Naopak, o odhalenie samotní manipulovaní nemajú vôbec záujem, skôr naopak.
Zastaviť šírenie konšpiračných teórií je ale hlavne ťažké preto, že vyhovuje systému. Alebo, ak chcete, mocným ľuďom v pozadí. Ako vyzerali typické spoločenské otrasy západnej spoločnosti v takých 70. alebo 80. rokoch? Štrajky, politická aktivizácia znevýhodnených, triedne uvedomenie.
Ako vyzerá spoločenský nepokoj dnes? Tak, že ľudia zúrivo zdieľajú ďalšie a ďalšie príbehy, v rôznych odtieňoch bizarnosti. Ak by som bol majiteľom niekoľkých veľkých firiem alebo podstatného balíka akcií, k tomu niekoľkých súkromných lietadiel a víl v Karibiku a na Azúrovom pobreží, toto je presne to spoločenské nastavenie, ktoré by som si želal.
Falošné zdesenia kaviarne
A ono dokonale funguje. Nie preto, že by niekto konkrétny (vedenie slobodomurárov, iluminátov alebo Bilderbergu) vymyslel presne takýto scenár. Ale dáva to zmysel aj z komerčného hľadiska samotným majiteľom, aj širšiemu prostrediu kapitalistickej spoločnosti. A preto sa s tým, napriek určitému znepokojeniu z toho, ako ľudia hlúpnu, v skutočnosti veľa nerobí.
Iste, nad hoaxami sa povrchne kadekto rozčuľuje. Napríklad skupiny moderných mestských intelektuálov. A práve táto vrstva má zase svoje konšpiračné teórie. Veľmi pekný čerstvý príklad: napriek tomu, že očkovacie konšpirácie úplne zjavne vznikajú v USA, a pekne to dokladovala aj nedávno široko citovaná štúdia, kaviareň (vrátane bratislavskej) usilovne šíri naratív, ako za tým v skutočnosti stojí Vladimir Putin a ruské tajné služby.
Rusko je vítaný „vonkajší nepriateľ“, niečo, čo politika potrebuje. A vyhovuje to aj inak. „Komentariát“ sa tak nemusí venovať skutočným koreňom problémov. Od faktu, že základnú dramaturgiu neracionálneho rozprávania nastavuje najmä bulvár, a sociálne siete z toho len sekundárne čerpajú. Až po sociálne pozadie problematiky.
Bojovať s neracionalitou musíme. Je to vyslovene otázka záchrany civilizácie. Ale nie je a nebude to jednoduché. Ako hovorí jedno cynické politické príslovie: vo verejných diskusiách je na tom najhoršie pravda. Nestojí za ňou žiadna dostatočne mocná lobby.