Protest antivaxerov nebol problematický preto, že bol neohlásený, alebo preto, že blokoval dopravu. Tieto aspekty nie sú samy osebe dostatočnými podmienkami na to, aby diskvalifikovali protestnú či nátlakovú akciu. Sú naopak pomerne bežnou súčasťou praxe rozmanitých protestných hnutí po celom svete. Veľký rozmach tzv. sit-in blokád bol prítomný napríklad v USA pri protestoch proti vojne vo Vietname. Dodnes sú blokády dopravnej či hospodárskej infraštruktúry prítomné v repertoári konania antifašistických, environmentálnych či ďalších sociálnych hnutí. Koniec koncov – stačí si spomenúť na to, keď mnohí ľudia spolu s novinármi len pomerne nedávno tlieskali za rovnaký počin protestujúcim poľnohospodárom z východného Slovenska.
Nebezpečná tendencia
Ak preto chceme niečo kritizovať alebo naopak ospravedlniť, nestačí na to iba aspekt momentálnej sympatie či opovrhnutia. Takýto prístup by sa vám totiž mohol kedykoľvek vypomstiť. Tradičný byrokratický postoj, ktorý na porušenia noriem odpovedá plošným volaním po tvrdom zásahu polície, predstavuje nebezpečnú tendenciu, ktorá oslabuje schopnosť rozlišovať kvalitatívne odlišné prejavy neposlušnosti v politickom význame, pretože neuznáva možnosť otvoreného rozporu medzi legalitou a legitimitou.
Predstava, že verejné presadzovanie politickej vôle sa môže odohrávať iba na príslušným úradom vyznačenom teréne a pri akejkoľvek prvej výzve polície sa ľudia musia rozutekať domov, je jednoducho pomýlená a scestná. Neposlušnosť totiž možno za istých okolností považovať za dôležitú vnútornú súčasť demokratickej spoločnosti, kde otázka toho, čo je spravodlivé, musí zo svojej podstaty zostať otvorená. A aj preto raz filozof Jürgen Habermas označil občiansku neposlušnosť za lakmusový papierik demokracie.
Protest vs. svojvôľa
Bol teda štvrtkový protest ľudí brojacich proti očkovaniu prejavom občianskej neposlušnosti? Nenechajte sa, prosím, pomýliť. Občianska neposlušnosť chápaná ako významná a vedomá politická prax vychádzajúca z filozofickej tradície nemôže byť zamieňaná za svojvôľu a podobne ako iné koncepty politickej filozofie má svoje základné znaky a východiská.
V tomto prípade organizátori protestnej akcie nevedeli ani len to, čo znamená pojem generálny štrajk, nieto ešte štrajk. Boli presvedčení o tom, že keď zašlú zdrap papiera prezidentke a premiérovi, získavajú tým mandát pre „štrajkový výbor“ hovoriť a vynášať požiadavky v mene ľudu ako celku. Spomínaný protest sa ponášal skôr na vopred nepremyslenú mediálnu priamu akciu, ktorá nebola riadená demokraticky a nikto z prítomných tak poriadne ani len nevedel, čo vlastne robí. Aj preto boli výsledkom paradoxné výjavy, pri ktorých sa časť demonštrantov dožadovala prítomnosti televíznych štábov, zatiaľ čo iná časť demonštrantov útočila na novinárov informujúcich o akcii vajíčkami a kečupom.
Je znepokojivé, že polícia nezasahuje či výslovne odmieta použiť dostupné prostriedky voči ľuďom často inklinujúcim ku krajnej pravici, no ktoré v minulosti nemala problém použiť voči antifašistickým či radikálne demokratickým happeningom.
Občianska neposlušnosť by však mala predstavovať aktivitu, ktorá je jej aktérmi ospravedlňovaná pred zrakom verejnosti s cieľom získať si jej náklonnosť a sympatiu, pričom by toto ospravedlnenie malo byť založené na samotných politických princípoch. To, že niekto čítal na internete článok o tom, že očkovanie vpúšťa do krvného obehu nanočipy a na námestí huláka ďalšie dokázateľne vymyslené poplašné správy, nie je takýmto politickým princípom a práve toto predstavuje problém, pre ktorý by sme mali spomínanú demonštráciu rázne odsudzovať. Nejde teda o formu, ale o obsah, ktorý nemá s demokratickým presadzovaním názorov nič spoločné.
Čudné odôvodnenie polície
Posledné mesiace sprevádzané závažnými zlyhaniami súčasnej vládnej politiky vniesli do rôznych sfér spoločnosti špecifický druh primitívnosti a toxicity. Znepokojivé nie je ani tak to, že polícia voči týmto prejavom tvrdo nezasahuje, ale skôr to, s akým odôvodnením nezasahuje či výslovne odmieta použiť dostupné prostriedky voči ľuďom často inklinujúcim ku krajnej pravici, no ktoré v minulosti nemala problém použiť voči antifašistickým či radikálne demokratickým happeningom. Počas zúriacej pandémie na jeseň minulého roka nezasahovali voči rasistickým chuligánom, pretože vraj panovali obavy, aký obraz by to vytvorilo pri výročí Nežnej revolúcie. V týchto dňoch pustia besniaci dav až ku dverám parlamentu, no pri iných protestoch ho nemali problém obkolesiť železnými zábranami. Nemali žiaden problém zasiahnuť donucovacími prostriedkami voči demonštrantom pokojne protestujúcim proti návšteve čínskeho prezidenta, no zrazu je problém zakročiť voči zopár youtuberom z tzv. Občianskeho tribunálu. V minulosti nemali problém obkolesiť niekoľko stoviek ľudí protestujúcich proti pochodu neonacistov, aby im nezablokovali cestu, no teraz zrazu majú problém ustrážiť jednoliaty dav v oranžových vestách, pretože sú vraj medzi nimi turisti.
Neviem ako ostatní, ale ja dnes vidím predovšetkým politiku strachu a ústupkov tým najnižším pudom istej nezanedbateľnej časti spoločnosti. Šarlatánstvu však nemožno za žiadnu cenu ustupovať. Treba sa mu postaviť.