Škandalózny slovinský začiatok

Slovinské predsedníctvo v EÚ sa začiatkom júla hneď začalo škandálom. Už pri prvej návšteve Európskej komisie (EK) pravicový nacionalistický slovinský premiér Janez Janša zaútočil na slovinských sudcov.

05.08.2021 14:00
debata (7)

Predstaviteľom EK ukázal fotografiu s členmi strany Sociálni demokrati (SD), na ktorej bol na hlavách dvoch ľudí nakreslený modrý kruh s vysvetlením „sudca“, ďalší dvaja zas boli identifikovaní ako členovia sociálnodemokra­tickej skupiny v Európskom parlamente. Janša skupinovú fotografiu interpretoval ako dôkaz sociálnodemokra­ticko-komunistického sprisahania v súdnictve.

Predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová pohotovo reagovala slovami, že každý má právo na vlastný životopis. Potom otvorene vyhlásila: „Aby bolo jasné: politický dialóg si vyžaduje rešpekt voči všetkým demokratickým politickým stranám.“ Podpredseda EK Frans Timmermans sa následne odmietol odfotografovať na obvyklej skupinovej fotografii so slovinským predsedom vlády. Na ďalší deň Janša vytiahol silnú pseudoantikolo­niálnu kartu: „My nie sme žiadna kolónia, nie sme členmi druhej triedy.“

Janša tak spolitizoval nerovný vzťah medzi centrom a perifériou v EÚ sprava, podobne ako maďarský Fidesz a PiS v Poľsku. Janšova vláda má s týmito pravicovými vládami úzke väzby a jeho Demokratická strana Slovinska (Slovenska demokratska stranka, SDS) má de facto dokonca strategické spojenectvo s Fideszom.

Slovinsko-maďarské podobnosti

Životné smerovanie predsedu Fideszu Viktora Orbána a Janeza Janšu vykazuje určité podobnosti. S politickým aktivizmom začali počas štátneho socializmu a smerovali doprava, pričom Janša prešiel ešte silnejšou metamorfózou. Politickú kariéru odštartoval, keď vstúpil do socialistického mládežníckeho združenia ZSMS, kde sa venoval vojenským otázkam. Kritiku existujúcich pomerov vtedy zaodel do ľavicového slovníka.

Janša sa zameral najmä na to, aby svoje stranícke kádre umiestnil do verejných inštitúcií a štátnych spoločností. Štátne prostriedky v sektore médií a kultúry sú primárne určené pravicovým inštitúciám. Na niekoľko mesiacov sa pozastavili platby tlačovej agentúre STA. Na novinárov sa verbálne aj osobne útočí – väčšinou prostredníctvom twitteru.

Čoraz väčšmi sa uberal nacionalistickým, protijuhoslovanským smerom a hral ústrednú úlohu v procese transformácie a nezávislosti, občas ako minister obrany. V roku 1993 prevzal vedenie Sociálnodemokra­tickej strany Slovinska (SDSS), ktorá pôvodne vzišla zo štrajkového hnutia a priniesla nacionalistický kurz práva. Pod Janšovým vedením, ktoré trvá už 28 rokov, sa strana premenovaná na Demokratickú stranu Slovinska (SDS) stala vedúcou pravicovou stranou.

Liberáli a ľavičiari sú ich jednoznačnými odporcami, pričom Janša opakovane rozvíja konšpiračné teórie. Strana pôvodne útočila na obyvateľov iných juhoslovanských republík, ale od roku 2015 naplno a zo všetkých propagandistických trúb „páli“ na utečencov. Z hľadiska hospodárskej politiky je orientovaný na neoliberalizmus. Janša viedol koaličnú vládu prvýkrát v rokoch 2004 až 2008. V rokoch 2012 až 2013 bol druhýkrát predsedom vlády. Jeho vláda sa rozpadla po masových protestoch proti úspornej politike v dôsledku medzinárodnej finančnej krízy a mnohých škandálov.

Na jar 2020 sa na začiatku pandémie Janša stal predsedom vlády po tretí raz. Bol to výsledok slabosti a nesprávnych odhadov centristických strán. Po voľbách vznikla proti Janšovi centristická koalícia, ktorú ľavicová sociálnodemokra­tická strana Ľavica spočiatku tolerovala. Vzhľadom na rozpad malých strán v koalícii premiér Marjan Šarec vyhlásil začiatkom roku 2020 nové voľby a prepočítal sa. Janša stranám, ktorým v nových voľbách hrozil odchod z parlamentu, ponúkol ako záchranné koleso účasť v ním zostavenej vláde. Odvtedy Slovinsko ovláda krehká pravicová koalícia. Politicky mali pre Janšu prednosť kádrové otázky ako boj proti pandémii a kríze.

Jeho odborná komisia pre boj s pandémiou narazila na ostrú kritiku. Niektoré opatrenia, napríklad nosenie rúška v lese, boli nezmyselné. Iné, napríklad dočasné pozastavenie verejnej dopravy, sa dokonca ukázali ako kontraproduktívne. Pracovníci organizovali stretnutia, na ktorých sa nakazili. Krízový manažment trpí stratou dôveryhodnosti. Pokiaľ ide o úmrtnosť na covid, Slovinsko sa dočasne ocitlo medzi desiatimi najviac postihnutými krajinami na svete.

Autoritárske tendencie

Janšova vláda sa relatívne pomaly venovala boju proti ekonomickým a sociálnym dôsledkom pandémie. Na rozdiel od predchádzajúcej praxe nekonzultovala hospodársku a sociálnu radu s odbormi a etablovanými podnikateľskými združeniami. Odbory na neochotu vlády konzultovať pouličné protesty medzičasom reagovali. Vzťah medzi Janšovými vládami a odbormi bol aj v minulosti konfrontačný. Vláda nejaví známky selektívneho ekonomického nacionalizmu ako v Maďarsku alebo Poľsku. Zato v dôsledku kúpy banky Nova KMB maďarskou bankou OTP a prevzatia siete slovinských čerpacích staníc rakúskou OMV a maďarskou MOL sa vplyv maďarského kapitálu v Slovinsku výrazne zvýšil.

Janša sa zameral najmä na to, aby svoje stranícke kádre umiestnil do verejných inštitúcií a štátnych spoločností. Štátne prostriedky v sektore médií a kultúry sú primárne určené pravicovým inštitúciám. Na niekoľko mesiacov sa pozastavili platby tlačovej agentúre STA. Na novinárov sa verbálne aj osobne útočí – väčšinou prostredníctvom twitteru.

To zodpovedá maďarskému aj poľskému vzoru. Na hlbokú inštitucionálnu reštrukturalizáciu štátu však Janšovi chýba dostatočne stabilná parlamentná väčšina. Od jari minulého roku prebiehajú v rôznych formách takmer nepretržité protesty proti autoritárskym tendenciám.

Slovinské predsedníctvo EÚ spadá nielen do času krízy, ale aj do čias obnovenej diskusie o reformách v EÚ. Viktor Orbán vníma túto diskusiu ako príležitosť spoločného nástupu pravicových nacionalistických síl v EÚ a potenciálneho vytvorenia veľkej novej pravicovej parlamentnej skupiny v Európskom parlamente. Otázkou je, akú pozíciu v tom bude mať Janšova vláda.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Viktor Orbán #Ursula von der Leyenová #Janez Janša #ekonomický neoliberalizmus
Flowers