Podľa tejto hypotézy cenné papiere automaticky a v každom okamihu reflektujú všetky možné informácie, ktoré okolo zemegule obiehajú. Preto je vraj kapitálový trh taký pružný a spoľahlivý. Krátkodobé kolísanie kurzov by nás teda nemalo príliš znepokojovať. Teória mala fatálne dôsledky: aj experti v dozorných radách a pravicových think-tankoch uverili, že sa finančné trhy optimálne „samoregulujú“. Dnes vieme, že tento predpoklad bol nebezpečným mýtom, ba bludom.
Robert Shiller, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu, je profesorom na Yalovej univerzite. Jeho rady sa cenia nad zlato. Šamani, ktorí obchodujú so správami zo sveta financií (Bloomberg či CNBC), s ním denne konzultujú. A investori z celého sveta ho považujú bezmála za jasnovidca.
Sila príbehu
V roku 2000 upozornil na bublinu, ktorú vyvolali burzoví špekulanti. Krátko nato sa kurzy prepadli. O päť rokov neskoršie upozornil Shiller na bublinu na trhu s nehnuteľnosťami. Dva roky po jeho prognóze bublina praskla. Dôsledky sme pocítili aj v našich končinách. Po tejto kríze stratila ekonómia (natrvalo?) nimbus exaktnej vedy. Profesor zistil, že na hospodárstvo majú významný vplyv najrozličnejšie „stories“. Vyfabulované historky, príbehy, anekdoty, ktoré sa šíria rýchlosťou chrípkovej epidémie. Shiller skúma, o čom ľudia debatujú. Prečo sa niektoré historky premenia na „zaručené pravdy“? Ako sa tieto historky menia? Ale predovšetkým, aké zmeny vyvolávajú?
To, ako tieto „stories“ pôsobia, opisuje Shiller v nedávno vydanej knihe s titulom Narrative Economies. Pojem „naratív“ nepoužíva v klasickom zmysle slova ako synonymum podstatných mien „rozprávanie“ či „príbeh“. Naratív je podľa neho interpretáciou udalostí, ktoré ľudia prežívajú. Posledný príklad z USA: v októbri 2018 poklesli akcie na newyorskej burze. Podľa Shillera tento prepad spôsobil Trump. Prečo?
Profesor zistil, že na hospodárstvo majú významný vplyv najrozličnejšie „stories“. Vyfabulované historky, príbehy, anekdoty, ktoré sa šíria rýchlosťou chrípkovej epidémie. Shiller skúma, o čom ľudia debatujú. Prečo sa niektoré historky premenia na „zaručené pravdy“? Ako sa tieto historky menia? Ale predovšetkým, aké zmeny vyvolávajú?
Američania, aj tí čo ho nevolili, podľahli sugescii, že Trump hospodárstvo posilní. Podľa Shillera je Trump majster naratívov. Jeho príbehom je „story“ o zázračnom miliardárovi, „selfmademanovi“. O človeku, ktorý zachráni Ameriku i zvyšok sveta. Niektoré médiá, najmä prostredníctvom reality shows, tento falošný naratív šírili a šíria.
Trump však vzbudzuje v ľuďoch aj „animal spirits“, po slovensky „zvieracie inštinkty“, ktoré sú (vraj) motorom ekonomiky. Shiller, spolu s kolegom, tiež nobelistom, Georgeom Akerlofom, vydali pred desiatimi rokmi knihu s titulom Animal Spirits. Autori sú presvedčení, že na finančných krízach či recesiách sa významne podieľajú najmä psychologické faktory. Príklad: slepá viera, že ceny nehnuteľností budú donekonečna stúpať.
Shiller medzičasom preskúmal aj mýty okolo zázračnej neviditeľnej ruky trhu. Tvrdí, že kolísanie kurzov nemožno vysvetľovať iba ekonomickými faktami, ziskom, stratou. Prax mu dala za pravdu: jeho predpovede považujú znalci za najspoľahlivejšie. Sám Shiller však upozorňuje, že ekonómovia, čo sa týka prognóz, nie sú bohvieako úspešní. Vo chvíli, keď rozoznajú recesiu, býva už neskoro. Choroba už naplno prepukla. Včasná analýza šíriacich sa narratívov by umožnila včasnejšie prognózy. A umožnila by podnikateľom, investorom i politikom potenciálnu krízu zažehnať.
Mytológie v ekonómii
Podľa Shillera by mali byť ekonómovia lepšie zorientovaní v humanitných vedách. V kruhoch „chicago-boys“ to spôsobilo naozajstný rozruch. Vyčítajú Shillerovi, že ekonómiu ako vedu „zmäkčuje“. Tvrdia, že ekonomická veda by sa mala opierať najmä o fyziku a matematiku, nie o literatúru. Shiller však dokazuje, že najnovšie poznatky o naratívoch možno analyticky vyhodnocovať. Príslušné vzorce už vraj dozrievajú.
Zdá sa však, že Shillera najviac vzrušujú mýty. Mýty klasické i mýty aktuálne. Naposledy mýty o bitcoinch a blockchainoch. (Shiller: zistil som, že nik tomu naozaj nerozumie.) Za svoj najdôležitejší poznatok však považuje dôkazy, podľa ktorých aj falošné, zavádzajúce historky môžu na hospodárstvo významne vplývať.
Rád pripomína príklad takzvanej Lafferovej krivky. Táto krivka graficky zviditeľňuje hypotézu amerického ekonóma Laffera. Ten svojho času upozornil, že sa príjmy štátu po zvýšení daní najskôr zvyšujú, ale po dosiahnutí maxima sa významne znížia. Na tejto vete stojí mýtus, že ak dane dosiahnu istú výšku, práca sa ľuďom nevypláca. Prestanú pracovať a štát na každom zvýšení daní napokon prerobí. V našich končinách však podchvíľou počúvame aj obrátenú verziu Lafferovho mýtu: znižujme dane, iba tak vytvoríme viac pracovných príležitostí. Ľudia budú pracovať, platiť dane, do štátnej kasy sa pohrnie viac peňazí.
Lafferova teória mala ďalekosiahle dôsledky. Poslúžila ako vedecké zdôvodnenie radikálnych programov znižovania daní v USA i vo Veľkej Británii. Za vlád Ronalda Reagana a Margaret Thatcherovej. Ani tento mýtus, podľa Shillera, nefungoval. Oba štáty vyberali za ich vlád na daniach oveľa menej peňazí. Na konci Reaganovej éry mal americký rozpočet oveľa väčší deficit a zadlženie USA vo svete dosiahlo nebývalú mieru. (Trump na to doplatil ešte viac.)
Shiller popularitu Lafferovej krivky vysvetľuje takto: „Jeho myšlienka rezonovala s dobou aj preto, lebo ju zabalili do neodolateľnej historky. Laffer vraj počas večere v istej washingtonskej reštaurácii (za prítomnosti významných politikov) načrtol na servítku záhadnú krivku. Túto servítku vystavujú teraz v múzeu. Pointa: Laffer naozaj nejakú servítku počmáral. Mohla to byť (údajne) prvá rukolapná ilustrácia vedeckého bludu.
Nuž, pre každú historku platí, že jej sila (vplyv) sa zvyšuje úmerne k počtu tých, čo jej uverili a čo ju rozširujú. (U nás má veľa pomerne veľa prívržencov, nielen medzi hayekovcami.) Mimochodom: účinnosť znižovania daní pripúšťajú aj shillerovci. Napríklad v prvej fáze riskantných startupov a paušálne aj menším podnikateľom v upadajúcich oblastiach.
Shiller: Okolo nás vznikajú a kolujú miliardy historiek. Pre mňa je výzvou, ako zistím, ktoré z nich sa môžu presadiť, ktoré sa neujmú. Neľahká úloha, ale…