Ak možno mať voči správe panela IPCC nejaké výhrady, tak jedine smerom k prílišnej opatrnosti. Aj v takom prípade sú však závery vedcov natoľko závažné, že vôbec nie je potrebné nič zveličovať. Posledná správa klimatológov o stave sveta je vskutku alarmujúca.
Tí z nás, ktorí sledujeme vývoj klimatickej krízy, ktorej dôsledky doslova rastú pred očami, nájdeme v správe len málo prekvapení. Jednou zo zaujímavostí je však bezpochyby skutočnosť, že použitý jazyk ukazuje oveľa vyššiu mieru vedeckej istoty ako ktorákoľvek z predošlých správ. Podľa panela je jednoznačne a takmer výhradne za otepľovanie zodpovedný človek, a to s takou vysokou mierou istoty, akú nám veda môže vôbec poskytnúť.
Ak mal ešte niekto akési zvyšky pochybností, či to náhodou nemôže byť inak, nech ich rovno zahodí. V správe takisto nájdeme konštatovanie, že otepľovanie významným spôsobom prispieva k intenzívnejším suchám, extrémnym teplotám, či naopak k extrémnym zrážkam.
Ak sa však chceme aspoň pokúsiť vyhnúť sa naozaj katastrofálnym následkom klimatickej krízy, toto varovanie prichádza doslova minútu pred polnocou. Pesimisti sa domnievajú, že už päť minút po dvanástej.
Ak boli doterajšie správy zdržanlivé vo vzťahu k rýchlosti, akou sa bude zvyšovať hladina svetového oceánu, tak pre tú poslednú to neplatí. Najpesimistickejší scenár predpokladá zvýšenie hladín oceánov do konca storočia o viac ako 1,5 metra, čím k najpesimistickejším scenárom z roku 2013 pridal viac ako pol metra. Ak by sme sa čo len priblížili k takémuto vývoju, už len následkom tohto jediného faktora môžeme očakávať v priebehu tohto storočia desiatky až stovky miliónov klimatických utečencov.
K tomu sa bude pridávať rastúce riziko neúrody, škody zo stále rozsiahlejších a ničivejších záplav či smrteľných vĺn horúčav a s nimi súvisiacich rozsiahlych lesných požiarov. Je namieste otázka: Potrebujeme ešte ďalšie správy IPCC?
Predstavitelia vlád prakticky všetkých štátov sveta sa už najmenej od roku 2015 zaväzujú urobiť „všetko preto“, aby oteplenie neprekročilo hranicu 2°C, a ideálne hranicu 1,5 °C. Aj tu je však správa nekompromisná. Už neexistuje žiadny pravdepodobný scenár, s dodržaním ktorého by sa neodohralo aspoň dočasné prekročenie oteplenia o 1,5 °C. Dokonca sa tak môže stať už koncom tohto alebo začiatkom budúceho desaťročia. Iba rýchle a prakticky okamžité znižovanie globálnej emisie oxidu uhličitého môže zabezpečiť udržanie rastu teploty pod úrovňou 1,5 °C na konci storočia.
Mnoho expertov na energetiku, ale aj samotných klimatológov je však k takémuto vývoju pomerne skeptických. Okrem masového nasadenia nízkouhlíkových technológií a spoplatnenia fosílnych palív si takýto scenár vyžaduje aj pomerne zásadné zmeny v správaní a návykoch ľudí najmä v bohatej časti sveta. Doposiaľ však dochádza len k veľmi pozvoľným, nedostatočným, a často kontraproduktívnym opatreniam.
Máme byť optimisti či pesimisti? Je to takmer vedľajšie, ak je hlavným výsledkom zmena vedúca k zníženiu spotreby fosílnych palív na individuálnej úrovni. Je zrejmé, že takéto kroky už nepostačujú, ale môžu urýchliť nástup systémových zmien a prísnych regulácií, a to nielen uhoľno-fosílnych korporácií. Existuje tiež určitá nádej, že tak ako správa IPCC z roku 2018 inšpirovala protesty mladých ľudí po celom svete, tak správa z roku 2021 môže vyvolať podobnú, ale ešte silnejšiu reakciu. Politici potom budú mať mandát riešiť problém oveľa naliehavejšie ako doteraz.
Bolo by klišé končiť text slovami, že sme dostali posledné varovanie. Lebo nepochybne prídu ďalšie. Ak sa však chceme aspoň pokúsiť vyhnúť sa naozaj katastrofálnym následkom klimatickej krízy, toto varovanie prichádza doslova minútu pred polnocou. Pesimisti sa domnievajú, že už päť minút po dvanástej.