Na druhej strane, ktorú pre jej zjavnosť prehliadame, ide väčšinou o prihlásenie sa k základným hodnotám ústavy, k demokracii, vlastenectvu a ľudským právam, ktoré súčasní správcovia verejnej moci porušujú.
Demonštrovať na Deň ústavy pred budovou Ústavného súdu znamená presvedčenie, že ešte má význam a zmysel sa pokojne dožadovať nápravy od ústavných inštitúcií, hoci práve od nich prichádzajú sklamania. Zastavenie referenda o predčasných voľbách znamenalo napriek sofistikovanému odôvodneniu nalomenie presvedčenia o možnosti pokojnej a slušnej výmeny vlády a následného riešenia problémov. O to väčšiu sympatiu si zaslúžia tí, čo sa o ňu znovu pokojne a podľa práva usilujú. A naprávať je čo.
Nachádzame sa na ceste smerom preč od demokracie, právneho štátu a ľudských práv, keď predstavuje verejné zhromaždenie požadujúce ich zachovanie nádej a varovanie pred náhlením k priepasti apatie, rezignácie a iracionálnych výbuchov hnevu ospravedlňujúcich „pritvrdenie režimu“.
Protipandemické opatrenia už aj právne diskriminujúce neočkovanú časť spoločnosti, predstavujú výsmech občianskej rovnosti a nútene dobrovoľné očkovanie je len predbežným vrcholom farizejstva. Tu nejde o samotné očkovanie, ale o jeho presadzovanie. Ako keby štát podnecoval nevraživosť medzi zaočkovanými a nezaočkovanými jasne zvýhodňujúc tých prvých a tolerujúc aj urážanie tých druhých. Propagačné heslo vakcinácia je sloboda pripomína minuloročné o testovaní ako slobode. Treba dúfať, že nebude nasledovať tretia, nevedno aká, definícia slobody.
Ešte pred rokom vzbudzovali zásahy voči údajne korupčným sudcom, prokurátorom a významným podnikateľom sympatie a dojem, že sa začína robiť poriadok, i keď profesionáli už vtedy varovne dvíhali prst. Teatrálnosť ich zadržania za asistencie masmédií bola asi prvým a najviditeľnejším upozornením, že tu niečo nie je v poriadku.
Nasledovalo neprehliadnuteľné zneužívanie prostriedkov trestného práva symbolizované slovami kolúzna väzba a kajúcnik odhaľujúce nebezpečné zblíženie trestného práva s politikou. Pokusy generálneho prokurátora a inšpekcie ministra vnútra o zastavenie čertovho kolesa kriminalizácie tých bývalých zatiaľ nevyústili do úspechu, a tak možno očakávať ďalšie do seba zázračne zapadajúce výpovede usvedčujúce tých správnych. Vznikla situácia, keď sa skutočný korupčník stratí medzi vytvorenými.
Ťažko dôverovať verejnej moci, keď je jeden bývalý policajný prezident veľmi dlho vo väzbe, ďalší vo väzbe za zvláštnych okolností zomrel a ten súčasný čelí trestnému stíhaniu. Azda by pokračujúci rozklad časti orgánov presadzovania práva pôsobil smiešne, keby nebol taký smutný a hlavne keby nešlo o môj štát.
Na Slovensku vyžaduje veľkú dávku optimizmu a vieru v ľudské práva a právny štát demonštrovať v Deň ústavy za ich zachovanie. Ale bez pokojného a dôrazného hlasu verejnosti asi niet nádeje na pomery, keď bude trestné stíhanie opreté o dôveryhodné dôkazy a nie o vyfabrikované schémy, keď bude vakcinácia vecou skutočne slobodného rozhodnutia a verejná moc nebude ešte i právne fixovať rozdelenie spoločnosti. Na okraji verejných protestov sa zvezú milovníci kriku a chaosu otvárajúci dvere zneváženiu občianskej angažovanosti tých, čo ešte veria vo svoju ústavu. Slušnosť by mala byť zbraňou protestujúcich.
Nachádzame sa na ceste smerom preč od demokracie, právneho štátu a ľudských práv, keď predstavuje verejné zhromaždenie požadujúce ich zachovanie nádej a varovanie pred náhlením k priepasti apatie, rezignácie a iracionálnych výbuchov hnevu ospravedlňujúcich „pritvrdenie režimu“. Práve zmena režimu je najvážnejšou hrozbou, ktorej čelíme, a to aj protestmi v Deň ústavy.