Naše školstvo po dvoch školských rokoch pandémie

Začína sa školský rok 2021/2022, ktorý bude už tretí výrazne poznačený pandémiou. Aký bude?

02.09.2021 11:00
debata (2)

V polovici marca 2020 to prišlo. Až do odvolania bolo nariadené pandemické prerušenie prezenčného vyučovania a nastúpilo on-line vzdelávanie. Mnohí učitelia ani nevedeli, že existuje aj takáto forma výučby. Veľmi skoro museli precitnúť a všetko museli riešiť týmto spôsobom. Pri prvej vlne ešte nikto netušil, aká bude tá druhá.

Kde je kvalita prezenčného vzdelávania?

Pri porovnávaní prezenčného a dištančného vzdelávania je to prezenčné v úplne inej rovine, a práve ono má reprezentovať podstatu vzdelávania v každodennej interakcii učiteľa a žiaka. V našich podmienkach školského systému však toto vzdelávanie výrazne zaostáva. Dokazujú to medzinárodné merania vedomostí a zručností žiakov, porozumenia textu a praktickej práce s textom. Žiaci na druhom stupni ZŠ úplne strácajú záujem o výučbu a zjavne u nich absentuje vnútorná motivácia učiť sa a niečo v jednotlivých predmetoch dokázať. Z veľkej časti je to dané tým, že stredné školy, okrem špeciálnych jazykových a hotelových, majú všade dostatok miesta a berú všetkých žiakov, ktorí sa na ne prihlásia.

Úroveň vzdelania našich vysokoškolákov najlepšie dokazuje vedomostná súťaž vo verejnoprávnej televízii, kde mnohí vykazujú len priemerné vedomosti maturantov. Napríklad na slepej mape mali nájsť Španielsko, Francúzsko a Nemecko. Úspešnosť v tejto úlohe bola len polovičná. To je čistý geografický analfabetizmus!

Desaťtisíce najlepších slovenských vysokoškolákov študujú v zahraničí a naše vysoké školy vyštudujú aj takí, ktorí by mali problémy aj s maturitou na učňovských školách. Ako teda píšu diplomové práce? Kde sa asi vzdelávali redaktori jednej citoslovcovej televízie, ktorí pripravujú spravodajské titulky a dokážu v nich vyprodukovať desiatky gramatických chýb v priebehu niekoľkých dní?

Žiaci na druhom stupni ZŠ úplne strácajú záujem o výučbu a zjavne u nich absentuje vnútorná motivácia učiť sa a niečo v jednotlivých predmetoch dokázať. Z veľkej časti je to dané tým, že stredné školy, okrem špeciálnych jazykových a hotelových, majú všade dostatok miesta a berú všetkých žiakov, ktorí sa na ne prihlásia.

Práca s textom či čítanie s porozumením boli počas prezenčného vzdelávania dosť zanedbávané z časových dôvodov, a práve dištančné vzdelávanie dávalo tomu veľký priestor. Aj za motiváciu žiakov k učeniu je zodpovedný učiteľ, ale už ťažko môže byť zodpovedný za to, ak žiak vôbec nechce, nech by robil čokoľvek. Učiteľ by mal pripravovať také hodiny, ktoré by žiakov chytili a očarili až nad rámec ich kompletného mentálneho záujmu, ale ak týždenne aj so zastupovaním odučí viac ako tridsať hodín, je to sotva možné…

Dva roky prázdnin?

Po necelých dvoch mesiacoch školského roka 2020/2021 prišla druhá vlna pandémie a s ňou aj zatvorenie škôl. Hlavná epidemiologička sa 12. apríla vyjadrila, že si nemôžeme dovoliť dva roky prázdnin ako Jules Verne. To bol hádam ešte väčší úlet ako práve 60. výročie letu Gagarina do vesmíru.

Naša spravodajská televízia mala zase diskusiu k návratu detí do škôl orámcovanú titulkom „Dva roky prázdnin ako nočná mora“. V prvom rade to bol presne rok od marca 2020 a tie prázdniny nemožno považovať za nevydarený žart, ale za dehonestáciu práce žiakov a hlavne učiteľov. On-line vyučovacie hodiny sú pre učiteľov, ktorí pracujú s celou triedou, oveľa náročnejšie ako bežná práca IT pracovníkov, ktorí pracujú len sami so sebou.

Štátny pedagogický ústav mimo reality

Ministerstvu školstva v ťažkých časoch pandémie pomáhal v usmerňovaní učiteľov Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ). Ministerstvo školstva muselo po vypuknutí pandémie riešiť otázku maturít, testovania deviatakov z matematiky a zo slovenského jazyka a prijímacie skúšky na stredné školy. Všetko bolo zrušené, aj maturity, čím došlo k dehonestácii stredoškolské­ho učiva.

Určite sa mohlo s týmto rozhodnutím počkať, pretože pri vtedajšej sile pandémie sa dalo veľmi pohodlne maturovať, ako to prebehlo v Česku, Poľsku a v Maďarsku. Trochu úsmevné bolo vyhlásenie ministerstva k týmto maturitám, že prebehli hladko a úspešne, keď triedny učiteľ priemerom niekoľkých známok z vysvedčení odmaturoval celú triedu zo všetkých predmetov za dve hodiny.

Pri prvej vlne pandémie ministerstvo školstva a ŠPÚ vydali usmernenie či nariadenie, že žiaci nesmú byť známkovaní, ale zároveň bolo odporučené, že žiaci by mali byť na koncoročnom vysvedčení za celý druhý polrok klasifikovaní známkami. No ako dať výslednú známku, keď čiastkové boli zakázané?

Odvážnejšie mohlo prebehnúť aj testovanie deviatakov či piatakov, čím by sa mohla najskôr zistiť kvalita a hodnota dištančného vzdelávania a porovnať ju s prezenčným vzdelávaním. Tejto konfrontácie akoby sa ministerstvo školstva bálo a aj tohtoročné testovanie teraz odchádzajúcich deviatakov sa robilo len na určitej vzorke žiakov s tým, že to bude na „tajnáša“ bez zverejnenia výsledkov.

Táto spätná väzba nadobudnutých vedomostí a zručností žiakov je vždy podstatná, nech je to na úrovni triedy, školy, regiónu alebo celého Slovenska. Je to veľmi dôležitá informácia hlavne pre učiteľov, vzhľadom na to, že im signalizuje výsledky ich práce so žiakmi

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #vzdelávanie #nový školský rok #dištančné vyučovanie