Musím sa generálneho prokurátora (GP) zastať a vyjadriť mu absolútnu podporu a uznanie. V čase, keď na Slovensku o spravodlivosti a zákonnosti de facto rozhodujú niektorí politici a niektoré médiá, ktoré jediné majú ten „správny“ pohľad na zákonnosť a spravodlivosť a už vopred vedia, kto je vinný z trestnej činnosti skôr, ako o tom rozhodol súd, stalo sa niečo „neakceptovateľné“ – GP SR „si dovolil“ zrušiť obvinenie V. Pčolinského, a ten bol aj ihneď prepustený z väzby.
Pre korektnosť treba povedať, že GP toto rozhodnutie nezrušil, iba v tejto veci namietol pre zaujatosť. Vo veci rozhodol námestník GP – Jozef Kandera. Mimochodom J. Kandera bol predtým dlhoročný sudca Najvyššieho súdu SR s povesťou uznávaného odborníka na trestné právo. Došlo k zrušeniu obvinenia V. Pčolinského podľa §¤363 Trestného poriadku. Ak bol porušený zákon, je GP oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutia v prípravnom konaní. Jednoduchšie povedané, ak bol porušený zákon, v niektorých prípadoch môže dotknutá osoba požiadať GP, aby preskúmal, či nebol porušený zákon. Ak GP zistí, že zákon porušený bol, on MUSÍ takého rozhodnutie zrušiť. Tak mu to ukladá zákon. Nemôže sa rozhodnúť, či chce, alebo nechce takéto rozhodnutie zrušiť, podľa zákona MUSÍ.
Ak boli zákon a zákonnosť porušené, GP musí zasiahnuť, a to bez ohľadu na to, či sa takýto zásah niekomu páči, alebo nie. Na to bol GP zvolený a to je jeho úloha. A má a musí to urobiť v každom jednom prípade, ak boli zákonnosť a zákon porušené, bez ohľadu na to, či ide o politicky exponovanú osobu, alebo ide o radového občana. Jednou zo zásad právneho štátu je rovnosť pred zákonom, a preto musí GP, opakujem MUSÍ, ku každej osobe, ktorá namieta porušenie zákona, pristupovať rovnako. Bez ohľadu na to, či sa to páči politikom, médiám, či verejnosti.
Je absurdné verejne lynčovať GP Maroša Žilinku a nepoznať odôvodnenie rozhodnutia Generálnej prokuratúry. Žiaľ, niektorí politici a niektoré médiá nám všetkým podsúvajú, čo je predstava ich spravodlivosti. A túto svoju predstavu nám predkladajú ako jedinú správnu. Ak im nejaké rozhodnutie GP vyhovuje, tak je to správne a spravodlivé. Ak im nevyhovuje, tak je určite niečo za tým, hrozí návrat mafie, treba rýchlo obmedziť právomoci GP. Toto však nie je spravodlivosť. Všetky demokratické krajiny majú podobný inštitút ako ten, ktorý použila v prípade V. Pčolinského Generálna prokuratúra. Patrí to k demokracii a právnemu štátu, prokuratúra je jedným z pilierov ochrany zákonnosti a právneho štátu. Spochybňovať tento inštitút len preto, že sa zrušenie obvinenia a prepustenie exšéfa SIS z väzby nepáči niektorým politikom a médiám, je cestou do pekla a popieranie zmyslu a princípov spravodlivosti.
Zásada „z nepráva nemôže vzniknúť právo“ hovorí jasne – ak bol porušený zákon, Generálna prokuratúra musí konať. A v prípade Vladimíra Pčolinského porušený bol.
Naopak, musíme vysloviť obdiv a uznanie generálnemu prokurátorovi, ktorý všetkým otvorene povedal, že on bude presadzovať zákonnosť a zákon, ktorý povedal, že mu je ukradnuté, čo hovoria politici a médiá – tí nie sú jeho „páni“ – jeho jediným „pánom“ je zákon. A tak by to malo a musí byť. Ak bude GP robiť iba také rozhodnutia, ktoré sa budú páčiť tým vybraným politikom a novinárom, potom bude namieste ho kritizovať. Ak robí to, čo mu ukladá zákon, a to, prečo ho tí politici zvolili do funkcie, pretože chceli, aby GP bol apolitický a dodržiaval zákon a chránil zákonnosť, tak treba nechať robiť Maroša Žilinku jeho prácu.
Vyjadrenia a tlak niektorých politikov a niektorých novinárov na rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní, polície, prokuratúry a súdov sú neprípustné a neakceptovateľné. Deformuje to spravodlivosť, dochádza k rozhodnutiam, ktoré sú síce populárne, ale nesprávne. Prokurátori a sudcovia sa pod tlakom médií či pod politickým tlakom boja objektívne a nestranne rozhodovať, aby sa vyhli mediálnemu lynču.
Sám osobne som toho živým príkladom. Bol som vo väzbe viac ako 18 mesiacov. Moju vec mal deväťkrát na rozhodovanie sudca Špecializovaného trestného súdu a takmer všetky senáty Najvyššieho súdu. Vždy rozhodli o mojom ponechaní vo väzbe, až rozhodol Ústavný súd SR a bezodkladne ma prepustil z väzby – pretože moja väzba bola nezákonná.
A politici a médiá sa opäť predbehovali vo vyjadreniach. Niektorí tvrdili, že som vraj výnimka, že také, čo sa mne stalo, sa síce stalo, ale je to výnimka. Povedzte to mojej manželke a mojim deťom. Podpísalo sa to pod moje zdravie – zničené kĺby, zničená chrbtica, poškodené oči – po krásnom „rekondičnom pobyte“ vo väzbe. Zničená povesť, meno. Vraj som bol výnimka. Žiaľ ukazuje sa, že asi som nebol výnimka.
Zásada „z nepráva nemôže vzniknúť právo“ hovorí jasne – ak bol porušený zákon, Generálna prokuratúra musí konať. A v prípade Vladimíra Pčolinského porušený bol.