Tento postoj môže cirkevnú moc do istej miery oslabiť, no zároveň môže zvýšiť sympatie tých, ktorí sa nechcú viazať na jedno náboženstvo. Vo Vatikáne v tejto súvislosti hovoria o experimente a mnohí sa netaja tým, že im nové smerovanie cirkvi nie je po chuti.
Mnohí si však Františkove postoje zle vysvetľujú, a to tak jeho odporcovia, ako aj prívrženci. Konzervatívci v ňom vidia liberála a liberáli si nahovárajú, že by rád povolil registrované partnerstvá, potraty, pôsobenie žien v cirkvi a kadečo iné. Nič z toho nie je pravda. Ak čítate pozorne jeho postoje, on z princípov katolíckej cirkvi nijako nezľavuje, iba má viac pochopenia pre motivácie iných. Prezentuje akýsi katolicizmus s ľudskou tvárou. A tak má pápež porozumenie pre homosexuálov, ale ostro odmieta registrované partnerstvá, vyjadruje sa s veľkou empatiou o morálnych dilemách nechceného tehotenstva, ale tvrdo vystupuje proti potratom.
Dokonca aj v otázkach migrácie je komické, ako ho ultrakonzervatívci porovnávajú s Jánom Pavlom II., ktorý bol podľa nich „pravý pápež“, hoci Wojtyła mal k utečencom ten istý postoj ako Bergoglio – často vyzýval na ich ochranu a odvolával sa na „povinnosť kresťanov prijať v núdzi každého, kto klope na naše dvere“. A tak asi najvýstižnejšia charakteristika pápeža Františka, ktorú som čítal, znie – „empatický konzervatívec otvorený pre slobodný dialóg“. Takto mu porozumieme najlepšie.
Posol mieru
Pápežovo posolstvo však treba vnímať vcelku a nemožno si z neho vyberať hrozienka. Najmä prezidentka a minister zahraničných vecí si do neho často premietajú svoje politické vnímanie, ale tu by mohli tvrdo naraziť. František totiž ostro kritizuje štáty NATO za vojnu v Afganistane, je vášnivým odporcom zvyšovania zbrojenia, ktoré vo veľkonočnom posolstve zvýšeným hlasom označil za škandál, podporuje zničenie nukleárneho arzenálu – teda všetko to, čo súčasná mocenská garnitúra na Slovensku odmieta: Zuzana Čaputová sa na Bruselskom fóre pred troma mesiacmi vyslovila za viac investícií tak do zbrojenia, ako aj do samotného NATO, na rozdiel od Františka odmietla podpísať Medzinárodný dohovor o zákaze jadrových zbraní a vláda v stredu schválila historicky najväčší nákup vojenskej techniky za dve miliardy eur.
Pápež František je úplne novým typom duchovného lídra, ako boli tí, na ktorých sme boli dosiaľ zvyknutí. Podobne ako XIV. dalajláma, aj on pochopil, že doba exkluzívnych náboženstiev uzavretých do seba sa skončila.
Hoci Zuzane Čaputovej nemožno uprieť, že návšteva pápeža Františka je jej prvý výraznejší diplomatický úspech, bolo by naivné predpokladať, že hlava katolíckej cirkvi podľahla jej osobnému šarmu. Z doterajších Františkových ciest by sme mohli vyvodiť predpoklad, že tento pápež chodieva hlavne do krajín, ktoré sa zmietajú v určitých problémoch. Teraz však nemám na mysli to, že Slovensko je rozhádané – toto za nás riešiť určite nebude. Neprekvapilo by ma, keby prišiel riešiť vnútorné problémy slovenskej cirkvi – čo by mohli naznačovať (nezvyčajne) až dve plánované stretnutia s biskupmi. No akokoľvek si pápeža Františka vážim ako jednu z najväčších osobností súčasného sveta, predsa len ma zaráža, ako k tejto návšteve pristupuje štát.
Prehliadaní ateisti
Zo správania politikov a (najmä) verejnoprávnych médií by sa mohlo zdať, že na Slovensku na štyri dni prestane platiť ústava a všetci sa stávame katolíkmi. Absolútne sa prestal rešpektovať čl. 1 Ústavy SR, ktorý striktne určuje, že Slovenská republika sa neviaže na nijaké náboženstvo. Dlhodobo sa prehliada druhá najpočetnejšia svetonázorová skupina hneď po katolíkoch – ľudia bez náboženského vyznania, a to aj zo strany najvyšších ústavných činiteľov, aj z hľadiska ich občianskych práv.
Žiadosť najstaršej a najväčšej organizácie svetských humanistov Prometheus o stretnutie s hlavou štátu prezidentka Čaputová odignorovala. Je to o to smutnejšie, že pápež František je historicky prvou hlavou katolíckej cirkvi, ktorá sa vľúdne až ústretovo vyjadruje aj o sekulárnych humanistoch. Robí to dôraznejšie ako predstavitelia nášho štátu, preto je smutné, že mu organizátori návštevy neumožnili nadviazať s nimi dialóg, podobne ako to dokázal so židmi alebo s moslimami.
Na základe tejto skúsenosti sa po prvý raz ozvali ateisti, agnostici, skeptici a voľnomyšlienkari a na môj podnet spísali Memorandum slovenských sekulárnych humanistov, požadujúce naplnenie a dodržiavanie ich základných práv, ku ktorému sa dá prihlásiť vo forme petície. Okrem iných požiadaviek v ňom vyzývajú prezidentku republiky, aby na stretnutí s pápežom otvorila otázku revízie tzv. Vatikánskych zmlúv, ktoré nielenže diskriminujú značnú časť obyvateľstva, ale obmedzujú zvrchovanosť Slovenskej republiky vo viacerých otázkach.
A ak sa niekto pýta, prečo práve teraz, tak odpoveď je jednoznačná: preto, lebo pri iných príležitostiach tento štát milión svojich občanov jednoducho ignoruje.