Nezabarikádovať sa v pevnosti obranného katolicizmu

Slovenské cirkevné pomery sú poznačené kombináciou rôznych vplyvov. Napriek viac ako tridsiatim rokom od pádu komunistického režimu sa v mnohých prístupoch prejavujú dôsledky izolácie, v ktorej desaťročia žila slovenská spoločnosť. Doteraz je možné pozorovať opatrný, až odmietavý postoj nielen voči tomu, čo predstavuje liberálny svet, ale aj voči mnohému, čo sa deje v katolíckej cirkvi v západných krajinách.

16.09.2021 14:00
debata

Viaceré prvky súčasnej západnej kultúry sa čoraz väčšmi začali vnímať ako úpadkové a liberalizmus bez bližšieho rozlišovania sa stal pre mnohých cirkevných predstaviteľov náhradným nepriateľom za komunistický ateizmus. Tento ochranný a opatrnícky prístup k súčasnej západnej kultúre vedie nielen na Slovensku, ale aj v regióne strednej a východnej Európy k veľmi zredukovanej kultúre dialógu. Dôsledkom je, že katolícka cirkev je zo strany občianskej verejnosti vnímaná ako organizácia polarizujúco sa zapájajúca do kultúrnych vojen o hodnoty.

Ako príklad možno uviesť už viac ako päť rokov neutíchajúce spory o takzvanú genderovú ideológiu. Veľká časť aktívnych katolíkov vidí v pojme gender nebezpečenstvo pre rodinu a spochybnenie prirodzených úloh muža a ženy. Obavy o rodinu môžu byť úprimné, problém je však v tom, že téma sa neprezentuje na úrovni súčasnej teologickej reflexie ani na úrovni poznatkov humanitných vied.

Pre náboženské komunity na Slovensku ostáva stále veľkou výzvou, aby nereagovali na „svet“ ako na nepriateľa. Aby sa identifikovali skôr ako spolutvorcovia kultúry a hľadali na prvom mieste partnerský prístup pri jej formovaní cez zameranie sa na ľudskú dôstojnosť, toleranciu a slobodu.

Téma tradičnej rodiny je pre predstaviteľov Cirkvi a veľkú časť aktívnych laikov oblasťou, kde sa najviac verejne angažujú. Tento zápas o hodnoty v témach ochrany života či zachovania tradičnej rodiny môže na jednej strane posilňovať vedomie katolíckej identity, na druhej strane však vedie k znechuteniu mnohých veriacich, ktorí konfrontáciu so sekulárnou verejnosťou v týchto otázkach nevidia ako dobre vyargumentovanú a nedokážu ju prijať za súčasť svojho kresťanského presvedčenia. Títo veriaci zápasu o hodnoty vyčítajú, že je vedený s predstavou vopred danej pravdy a „hodnôt, o ktorých sa nevyjednáva“, pričom chýba poctivá intelektuálna konfrontácia.

Bez dialógu to nejde

Od nástupu pápeža Františka uplynulo niekoľko rokov. Pápež prichádzajúci z neeurópskeho kultúrneho prostredia sa pokúša meniť atmosféru v cirkvi výzvami na vnútrocirkevný dialóg, vydáva dokumenty, ktoré sa usiluj[ realisticky opisovať aktuálne globálne otázky a zdôrazňujú riešenia. Jeho akcent na kráčanie s realitou je oveľa viac empatický ako obranný.

Priority, ktoré prináša pápež František – či už ide o samotný dialóg, zapájanie čo najväčšieho okruhu ľudí do vnútrocirkevných rozhodnutí, deklerikalizáciu cirkvi, dôraz na pomoc na periférii alebo ústretový postoj voči svetu – nie sú zatiaľ v našom regióne veľmi viditeľné. V jednom zo svojich dokumentov píše, že mu je milšia ,otlčenáʻ Cirkev, doráňaná a zašpinená tým, že vychádza do ulíc, než Cirkev chorá z uzavretia a pohodlnosti, z upätosti na vlastné istoty. Počas návštevy Slovenska túto myšlienku zopakoval: „neosoží nám zabarikádovať sa v pevnosti obranného katolicizmu, súdiť a obviňovať zlý svet“.

Pre náboženské komunity na Slovensku ostáva stále veľkou výzvou, aby nereagovali na „svet“ ako na nepriateľa. Aby sa identifikovali skôr ako spolutvorcovia kultúry a hľadali na prvom mieste partnerský prístup pri jej formovaní cez zameranie sa na ľudskú dôstojnosť, toleranciu a slobodu. Ochota vstupovať do dialógu znamená aj otvorenosť pri prehodnocovaní vlastných pozícií v otázkach, ktoré sa dlhý čas javili byť jasné.

Potreba aktualizácií

Každé historické obdobie prináša nové situácie, ktoré sa v minulosti nevyskytovali a do ktorých dorastáme práve teraz. Pri reflexii zmien v spoločnosti sa dá uviesť metafora nohavíc, ktoré si študent pravidelne oblieka do školy a má ich rád. Študent však rastie a nohavice mu začnú byť malé. Nastupuje situácia, ktorú je možné nazvať krízou, a musí ju riešiť. V nohaviciach však nie je chyba, ani v človeku, ktorý ich nosí. Len ich potrebuje nové.

Uvedený obraz je výpovedný pri mnohých nostalgických hodnoteniach straty hodnôt alebo oslabenia náboženského prežívania v spoločnosti. Plakať za starými nohavicami nemá význam. Zadovážiť si nové tiež nemusí byť jednoduché, ale v tejto metafore je to jediné riešenie, ktoré nám dovolí voľne kráčať. Viac ako strata hodnôt, ktoré boli aktuálne v minulosti, nás teda má zaujímať potreba ich vždy nanovo reflektovať pre súčasnosť.

Ambíciou kresťanstva je, aby bolo v praxi spojené s konkrétnymi ľuďmi, v ich sociálnom kontexte, ktorému je potrebné nielen dostatočne porozumieť, ale podľa neho aktualizovať aj vlastné náboženské odkazy. V modernej liberálno-demokratickej spoločnosti sa očakáva, že Cirkev sa nestiahne z verejnej diskusie ani nebude argumentovať len spoza pomyselných ochranných hradieb, ale privíta otvorený verejný priestor ako príležitosť prinášať nové pohľady. Aby toho bola Cirkev schopná, musí rozvíjať kultúru dialógu nielen voči občianskej spoločnosti, ale aj vnútrocirkevne.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pápež František #gender ideológia #katolícka cirkev na Slovensku