Pritom nejde ani tak o osobu nového kancelára. Scholz aj Laschet stelesňujú pokračovanie kurzu „večnej“ kancelárky Angely Merkelovej. Scholz ju dokonca počas volebnej kampane viac-menej kopíroval a Lascheta si ako kandidáta kresťanských demokratov sama vybrala. Teda od nich samotných možno očakávať uskutočnenie iba minima už dávno potrebných reforiem napríklad v oblastiach digitalizácie a demografickej zmeny.
Otázka teda znie, či sa Zelení a liberáli dokážu dohodnúť na spolupráci. Hlavný problém spočíva v tom, že sa koncepcie strán výrazne líšia v oblastiach financií, sociálnych vecí a životného prostredia. Ďalšia otázka znie, či predseda liberálov Christian Lindner, ktorý pred štyrmi rokmi prerušil koaličné rokovania práve pre účasť Zelených a ktorého spája dlhoročné priateľstvo s Arminom Laschetom, bude vôbec ochotný viesť seriózne hovory s doterajším hlavným súperom.
Podľa prieskumov dve tretiny Nemcov dávajú prednosť tzv. semaforovej koalícii zloženej zo sociálnych demokratov, Zelených a z liberálov. Zároveň nemálo podporovateľov konzervatívcov sa prihovára za to, aby strana využila koniec éry Angely Merkelovej na uskutočnenie dlho odkladaných vnútorných reforiem a odišla do opozície. V tomto prípade však nejde len o to, aby jedna z hlavných nemeckých strán, ktorá nezvládla personálny a koncepčný prechod do 21. storočia, konečne „pristála“ v súčasnosti. V mizérii strany, ktorá viac-menej dominovala politickému dianiu v povojnovom Nemecku tým, že konzervatívci boli pri moci takmer pol storočia, sa predsa odzrkadľuje celospoločenská kríza.
Angela Merkelová bola hlavným garantom stability v Európe. Svojou mantrou, že k nej nejestvuje alternatíva, však spôsobila ďalekosiahle škody na politickej kultúre spolkovej krajiny. Nemci si odvykli viesť poctivé debaty, lebo kancelárka im rada poskytla široké spektrum impulzov, ktoré však nikdy nedomyslela. Spomeňme si len na vetu: „Dokážeme to“, ktorú Merkelová sama už po krátkom čase považovala za nešťastnú.
Angela Merkelová bola hlavným garantom stability v Európe. Svojou mantrou, že k nej nejestvuje alternatíva, však spôsobila ďalekosiahle škody na politickej kultúre spolkovej krajiny.
Rokovania o zostavení novej vlády budú teda prvou skúškou pomerkelovskej politickej generácie. Ukáže sa, či bude schopná samostatne uvažovať a ďalej udržateľne rozvíjať doterajšiu hospodársku veľmoc. Ak v tom zlyhá, budú ohrozené mnohé pracovné miesta, nielen v Nemecku.
Ďalšie nóvum sa týka zisku tzv. priamych mandátov. Kým v uplynulých desaťročiach dokázali o svojich kvalitách priamo vo volebných obvodoch presvedčiť voličov hlavne konzervatívni politici, tentoraz uspeli najmä poslanci z radov sociálnych demokratov a Alternatívy pre Nemecko (AfD).
Kandidáti AfD uspeli najmä vo východnom Nemecku, kde zvíťazili takmer v celom Sasku a Durínsku, ktoré patria medzi ekonomicky najúspešnejšie spolkové krajiny. Je to dôležitý signál, týkajúci sa dodnes nedokončeného mentálneho zjednotenia Nemecka. Zrejme už nejde o priepasť medzi oblasťami bývalého západu a bývalej NDR. Namiesto toho nastal všeobecný boj o blahobyt medzi juhom a severom Nemecka. Budúci nemecký kancelár si musí predovšetkým osvojiť túto zásadnú zmenu, aby bolo Nemecko aj naďalej konkurencieschopné.