Berlínsky osud zelenej revolúcie

Nemecko má za sebou voľby. Ironik by povedal, že prvé skutočné po dvanástich rokoch, keď všetko svojou uspávajúcou opaterou prekryla „mamina“ Merkelová.

30.09.2021 14:00
debata (2)

Vyhrala sociálna demokracia. Podarilo sa jej to tretíkrát v povojnovej histórii, naposledy pred 23 rokmi a pred pár mesiacmi by na to nikto nestavil ani euro. Strojcom úspechu je najmä Olaf Scholz. Toho by dnes za kancelára chceli necelé dve tretiny Nemcov. No i tak nie je vylúčené, že napokon vyjde naprázdno. A skutočným víťazom sa môže na konci dňa stať kandidát, ktorý bol mesiace terčom posmechu a dešpektu, ktorého volebné letáky boli radšej schovávané v garážach aktivistov a ktorý vyrobil faux¤pas ešte aj vo volebnej miestnosti.

Hodnotenie volieb je vecou očakávaní a uhla pohľadu a platí to aj pre tri volebne najsilnejšie strany. Zelení skončili hlboko pod očakávaniami, ale oproti minulým voľbám sa výrazne posilnili a budú s veľkou pravdepodobnosťou určujúcou silou novej vlády. Kresťanskí demokrati dosiahli na svoje pomery drvivú prehru, ale tesným výsledkom si Armin Laschet zachránil „zadok“ a tým, že je stále v hre o kancelára a pozíciu hlavnej vládnej strany, navzdory očakávaniam nepohorel.

Mobilizácia hrozbou čisto ľavicovej koalície spustila reflex väčšinového nemeckého voliča proti extrému a vrátila CDU späť do hry. V tomto kontexte je pozoruhodné, že napriek únave z dlhých rokov veľkej koalície Nemci nie a nie voliť radikálnejšie, protestné strany. Prepadla socialistická Ľavica, radikálna pravicová AfD, ale napokon aj opoziční Zelení. Voľby sa v Nemecku aj naďalej vyhrávajú v strede.

Či už budú nemeckí zelení vo vláde, ale aj keď nebudú, Berlín pritvrdí. Klimatická kríza je dominantnou obavou nemeckej verejnosti, či sa to slovenským konzervatívcom páči, alebo nepáči a označujú to za „podľahnutie ilúziám“. Skôr to bude silnejšie načúvanie vede, ako je zvykom u nás.

Povolebná mapa je až prekvapujúco ľahko čitateľná. Vládnuť bude sociálno-zeleno-liberálny Semafor, alebo kresťansko-zeleno-liberálna Jamajka (podľa farieb zástavy tejto krajiny). Alebo nikým nechcená, ale napokon možno jediná možná veľká koalícia. Z núdze cnosť. Opäť raz. Z dvoch strán, ktoré rozhodnú o podobe budúcej vlády, Zelení preferujú ako hlavnú vládnu stranu socialistov, liberáli konzervatívcov. Problém nastáva v tom, že obe strany dobre vedia, že v nimi nechcenom variante budú veľmi pravdepodobne hrať piate koleso na voze.

Pre lepšiu predstavivosť, Zelení sú prevažne ľavicoví sociálni inžinieri, ktorí pre záchranu ekosystému nemajú najmenší problém s tvrdými reguláciami a zákazmi, neveria, že ľudstvo je možné pred apokalypsou zachrániť len technologickými inováciami a už vôbec nie trhovými silami. Neveria teda tomu, čo je „Písmo sväté“ pre liberálov z FDP, ale aj veľkú časť kresťanských demokratov. Z takejto matérie sa koalície do ťažkých časov neskladajú ľahko.

Istoty sú preto dnes len dve. Jednak skladanie vlády nepôjde „zo dňa na deň“. To vyplýva aj zo skutočnosti, zo slovenskej perspektívy ťažšie pochopiteľnej, že v Nemecku sú politické strany stále niečím, čo si obecne pod stranami predstavujeme. Nie eseročkami, ktoré riadi partia ľudí zhora alebo „zozadu“, ale štruktúry, v ktorých aj keď členská základňa nerozhoduje o všetkom, tak zásadné rozhodnutia musia byť pred ňou alebo inými širšími grémiami obhájené a odsúhlasené. Pred štyrmi rokmi sociálni demokrati o vstupe do vlády rozhodovali v členskom referende.

Druhá istota je pre nemecký, európsky, a teda aj náš kontext neporovnateľne zásadnejšia. Komu sa už dnes zdá zelená politika Berlína a Bruselu, ako prehnaný alarmizmus či až ekodiktatúra, tomu prajeme do budúcich rokov pevné nervy. A, naopak, komu sa zelenej málilo, ten môže byť plný nádejí. Či už budú nemeckí Zelení vo vláde, ale aj keď nebudú, Berlín pritvrdí. Klimatická kríza je dominantnou obavou nemeckej verejnosti, či sa to slovenským konzervatívcom páči, alebo nepáči a označujú to za „podľahnutie ilúziám“. Skôr to bude silnejšie načúvanie vede, ako je zvykom u nás.

Pre osud zelenej revolúcie, ktorá nás čaká, je však rozhodujúce niečo, na čo by mali myslieť aj pri skladaní nemeckej vlády. O úspešnosti tejto epochálnej zmeny rozhodne v neposlednom rade to, či bude bremeno jej nákladov rozložené sociálne spravodlivo. Ak bude, a takýto pocit budú mať aj samotní ľudia, má šancu. Ak nie, a u bežných ľudí prevládne pocit, že si to odnesú najmä ich peňaženky a rodinné rozpočty, už dnes napäté a ťažko skúšané, a že účet nezatiahnu v prvom rade tí, ktorí sú za dnešný stav klímy prednostne zodpovední, teda veľkí znečisťovatelia, ale aj užívatelia ekologicky škodlivého luxusu, potom sa môžeme s akýmkoľvek zvrátením degradácie nášho ekosystému rozlúčiť.

Ľudia zelené dohody, klimatické pakty a elektrické, vodíkové a obnoviteľné zajtrajšky pošlú kadeľahšie. Pretože tak ako platí, že demokracia bude sociálna, alebo nebude, pretože ak nebude pracovať na prospech väčšiny, stráca pre ľudí zmysel, tak platí, že zelená politika bude sociálna, alebo nebude, lebo ju ľudia odmietnu.

Aj preto je v záujme všetkých, ktorým zelená politika leží na srdci, aby aj v Nemecku vládlo zoskupenie, ktoré si tento sociálny komponent zelenej premeny, samozrejme, že nevyhnutnej, plne uvedomuje. To je zoskupenie, v ktorom je rozhodujúca červená a pri nej zelená a liberálna žltá farba.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #CDU #Zelení #SPD #AfD #FDP #Olaf Scholz #Armin Laschet