Druhý život Roberta Fica

Ešte pred rokom, počas „Pellegriniho leta“ a raketového nástupu jeho strany Hlas – sociálna demokracia, len málokto predpokladal, že sa Smer-SD a jeho predseda Robert Fico opäť vrátia na popredné priečky v prieskumoch verejnej mienky.

01.10.2021 14:00
195

Smer-SD sa už niekoľko mesiacov nachádza na druhom, respektíve treťom mieste z hľadiska potenciálnej volebnej podpory, hoci ešte na jeseň 2020 a začiatkom tohto roku sa jeho preferencie nachádzali pod hodnotou desiatich percent. Dnes si Smer vymieňa pozíciu s Matovičovým OĽaNO, ktoré ho pred viac než pol druha rokom porazilo.

Najnovší prieskum agentúry Focus uvádza, že Ficovi dôveruje 29 percent respondentov, čím sa vrátil do prvej päťky najdôveryhodnejších politikov. Politik, ktorý sa zdal po prehratých voľbách na konci svojej kariéry, tak získal z politického hľadiska „druhý život“. Na ďalší rast mu však veľa priestoru nezostáva, keďže až 69 percent opýtaných ho považuje za nedôveryhodného. Smer-SD teda má predpoklady zostať početne silnou stranou s početným poslaneckým klubom, ale už nezopakuje svoj úspech z roku 2012, keď získal viac než polovicu mandátov v NR¤SR.

Slabosť protivníkov

Za politickým comebackom Fica stojí nielen jeho systematická práca a vytrvalosť, s akou vystupuje na verejnosti a medzi mimobratislavskými voličmi, ale aj slabosť jeho protivníkov, najmä narastajúca averzia voči súčasnej vládnej koalícii. Do jej dvoch najsilnejších strán – OĽaNO a Sme rodina prebehla aj časť niekdajších voličov Smeru. Imponovala im Matovičova i Kollárova sociálna rétorika, ale koalícia realizuje program SaS, ktorá vo voľbách dostala 6,22 percenta.

Fico však naďalej zostáva významný hráč v opozícii. Progresívne Slovensko či Spolu sotva dokážu presvedčiť, že sú opozíciou, a teda alternatívou voči súčasnej moci, keď ústami svojich lídrov ubezpečujú, že síce s koaličnou väčšinou nič spoločné nemajú, ale ich poslanci nezahlasujú za prípadný pád vlády. Smer-SD sa však rovnako, aj keď inými prostriedkami, orientuje nielen na kritiku súčasnej vlády, ale aj svojho ďalšieho, nemenej nebezpečného, protivníka – Pellegriniho Hlasu. Práve odtiaľ môže čerpať ďalších voličov a práve Hlas ohrozuje jeho dominantné postavenie v opozícii. Pritom sa v súčasnosti zdá, ako keby Hlas stíchol. Je menej prítomný v politických konfliktoch i v uliciach ako Smer a nedokáže kontrovať jeho razantnej opozičnej rétorike.

Strašenie Ficom

V neposlednom rade, Smer-SD do centra diania však vracia aj samotná vládna koalícia, ktorá potrebuje práve takéhoto protivníka – skompromitovaného vládnutím počas uplynulých dvanástich rokov, ktorý vyvoláva v očiach značnej časti spoločnosti doslova averzívne reakcie. Boj „proti Ficovi a proti Smeru“ bol a zostáva jej hlavným tmelom a zdrojom legitimity. Agenda vládnych strán sa zacyklila na „Ficovi“, aj napriek tomu, že ho dokázali vo voľbách poraziť, a zrejme to ani nedokážu zmeniť. „Fico“ sa stáva univerzálnym zdôvodnením všetkých kontroverzných opatrení, vrátane takých, ktoré vyvolávajú pochybnosti z hľadiska budúcnosti právneho štátu v SR. Kritika vlády sa v takejto interpretácii stáva prejavom želania návratu Smeru.

Smeru sa môže stať, že vďaka nekompetentnosti vládnej koalície a slabosti ostatných hráčov v opozícii zožne volebný úspech, ktorý sa potom po voľbách stane jeho utrpením.

Ešte prvý rok po voľbách strašenie Ficom mohlo byť úspešné. Fica bolo ľahké kritizovať a bolo (respektíve aj naďalej je) ho aj za čo kritizovať. V živote každej vlády však príde moment, keď prenášanie zodpovednosti na svoju predchodkyňu stráca účinnosť a začína pôsobiť trápne. Konfrontačná politika koalície vyvoláva požiadavku na razantnú, rovnako konfrontačnú reakciu zo strany opozície. Tu sa Ficovi dokáže vyrovnať iba Kotleba a jeho niekdajší spolustraníci ako napríklad Milan Mazurek. Potenciál ich rastu je však podstatne nižší ako Ficov.

Smer nepotrebuje prepriahať

Smer tak aj napriek úvahám spred roka momentálne nepotrebuje uvažovať o novom lídrovi, ten doterajší stranu momentálne úspešne pozdvihol z povolebnej depresie. Fico je stále najvýznamnejšou tvárou Smeru, s ním sú spojené úspechy, ale aj prehry strany. Postupne sa však v Smere črtajú osobnosti, ktoré môžu garantovať pokračovanie strany v nejakej podobe aj po prípadnom Ficovom odchode. Momentálne takým človekom môže byť napríklad bývalý minister financií Ladislav Kamenický.

To, že Smer nepotrebuje prepriahať, platí dnes, a platí to až do najbližších volieb. Fico je aj napriek personálnym obmenám v strane stále jeho hlavnou tvárou. Zmena na čele strany pred voľbami by jej asi veľký úspech nevyniesla, aj keď do termínu riadnych volieb v roku 2024 sa môže toho ešte veľa zmeniť. Volebný výsledok nemusí byť pre stranu beznádejný, aj keby nešlo o prvé miesto.

Inou vecou je však jej koaličný potenciál. Na druhý deň po voľbách sa tak manévrovací priestor pre Fica môže dramaticky zúžiť, keď narazí na odmietavé reakcie prípadných politických partnerov. Ešte viac to platí v prípade podpredsedu strany – Ľuboša Blahu. Smeru sa teda môže stať, že vďaka nekompetentnosti vládnej koalície a slabosti ostatných hráčov v opozícii zožne volebný úspech, ktorý sa potom po voľbách stane jeho utrpením.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
195 debata chyba
Viac na túto tému: #Smer #Robert Fico #Peter Pellegrini #Hlas