Tak a šidlo je z vreca von. Do argumentácie celkom nezakryte vstúpila ideológia. Je to síce do neba volajúca hlúposť, ale keď to povie minister obrany, tak to nadobúda iný rozmer. Naozaj neviem, koľko rokov spomínaní motorkári chodia klásť vence na Duklu, do Múzea SNP alebo na Slavín. Nikto si to nijako zvlášť nevšímal. Teraz je to úžasná ideologická zbraň.
Nič som, pán minister, nepovoľoval. Ako generálny riaditeľ Múzea SNP som spolupracoval s rôznymi veľvyslanectvami. Veľmi veľa akcií sme robili s veľvyslanectvami Poľska, Česka, Veľkej Británie, Francúzska, USA a, predstavte si to, aj s veľvyslanectvom Ruskej federácie. Motorkárov som do Múzea SNP nepozýval, išlo o oficiálnu akciu veľvyslanectva Ruskej federácie za účasti vysokého predstaviteľa tejto ambasády. Bolo mojou povinnosťou tohto predstaviteľa privítať. To je všetko. Už sa teším, že keď prevezme Múzeum SNP ministerstvo obrany, tak riaditeľ vybraný pánom ministrom bude vlastnou hruďou motorkárom brániť, aby položili vence. Ospravedlňujem sa, že som sarkastický, ale na toto sa nijako inak nedá reagovať.
A to ešte nie je všetkým hlúpostiam koniec. V spomínanom rozhovore pán minister povedal aj nasledovné: „Vy si naozaj myslíte, že oni vedia, čo znamená zmena zriaďovateľa? Že oni vedia, v akom reálnom stave je Múzeum SNP? Prosím vás pekne, vy ste inteligentný človek, jednoducho im Mičev napísal, že hrozí roztrhanie múzea a jeho zánik a podobné bludy, ktoré šíri už mesiace, a oni napísali, o čo ich požiadal.“ Bola to reakcia na profesora Sorbonny Alaina Sobigou, amerického historika Jamesa Warda a americkej historičky Madelaine Vadkerty. Nuž, títo významní vedci sú podľa pána ministra nesvojprávni a ja ich vlastne ovládam. Veľká česť pre mňa. Ovládam aj domáce kapacity ako sú Dušan Kováč, Ivan Kamenec alebo Katarína Hradská a mnohých ďalších. Naozaj to myslel vážne? Nedávno Kataríne Hradskej odovzdal rezortné vyznamenanie a s Alainom Sobigouom sa stretne onedlho v Paríži. Dúfam, že mu osobne vysvetlí, ako to myslel. S Jamesom Wardom som sa napríklad nikdy nestretol, nehovoril som s ním a ani som mu nepísal. Asi som ho ovplyvnil telepaticky. O týchto svojich schopnostiach som dosiaľ nevedel.
Jedno víťazstvo už Múzeum SNP má za sebou. Bude mať právnu subjektivitu a nebude podriadené Vojenskému historickému múzeu. Keby sme sa neboli ozvali, tak to presne tak dopadne.
Ak minister slovenskej vlády na rokovaní výboru NR SR pre kultúru a médiá nehanebne číta mail z pošty Múzea SNP, tak si myslíte, že už nič horšie nemôže nastať. Ako sa k nemu dostal, som sa nepýtal. Vysvetliť by to mal on. Ako to, že sa vyjadruje k organizácii z iného rezortu a prejudikuje výsledky prebiehajúcej kontroly? Ako to, že bez akýchkoľvek dôkazov hovorí o netransparentnom hospodárení v múzeu pod mojím vedením? Odkiaľ má takéto informácie? Ako to, že vie o prebiehajúcej kontrole NKÚ, ktorá sa má končiť až na konci októbra? Ako to, že táto neplánovaná kontrola sa objavila v Múzeu SNP v polovici júla tohto roku a zadanie kontroly sa úplne zhoduje s tým, o čom minister obrany hovoril na spomínanom rokovaní výboru? Za 15 rokov bolo v Múzeu SNP mnoho rôznych kontrol. Neboli nájdené žiadne závažné nedostatky. Som presvedčený, že rovnako dopadne aj táto. To však ministrovi nebráni dopredu hovoriť o nedostatkoch.
Akým manipulátorom je pán minister, svedčí aj fotografia uverejnená na jeho oficiálnej stránke pri príležitosti osláv SNP v Bratislave, kde je on a účastníčka odboja Anna Bergerová. Naozaj dojemná fotografia, o čom svedčia aj komentáre pod ňou. Škoda len, že zamlčal, čo mu povedala, že ho žiadala, aby nechal Múzeum SNP na pokoji. Na čo je to dobré? Nechápem. PR oddelenie pána ministra robí naozaj veľmi dobrú prácu.
Je to tak, minister obrany a aj ministerka kultúry jednoducho nerešpektujú jasné stanoviská odbornej verejnosti doma aj v zahraničí. Nie je to v poriadku, ale asi sa s tým nedá nič robiť. Sú však hluchí aj k jasným a odmietavým stanoviskám priamych účastníkov protifašistického odboja. Pán minister dokonca uviedol, že tie ich stanoviská píšem ja. Je to neuveriteľná hlúposť. Takéto podcenenie týchto ľudí je neakceptovateľné. Je hanba ich nepočúvať.
Vôbec nepochybujem, že Jaroslav Naď výrazne podporí to, čo z Múzea SNP zostane rezortu obrany. Nikdy som o tom nepochyboval. To, že došlo k nezmyselného deleniu Múzea SNP na tri časti, je však neodškriepiteľná skutočnosť. Nakoniec je to tak, že vo sfére záujmu niektorých ľudí nebolo ani tak samotné múzeum ako skôr Digitalizačné centrum. Preto bolo potrebné nekomunikovať, aby bratislavskí supi mohli pripraviť projekt prechodu hlavne jeho majetkovej podstaty do hlavného mesta. Veď prečo by mal takýto jedinečný projekt zostať v nejakej Banskej Bystrici? To je to, proti čomu od začiatku protestujem a s čím nikdy nemôžem súhlasiť. A to isté platí pri doteraz ešte našej národnej expozícii v Štátnom múzeu Auschwitz – Birkenau. Vraj o týchto zmenách rozhodli odborníci. Ich mená však nikto nepozná.
Stále ešte nie je koniec. O všetkom sa tak či tak rozhodne v NR SR. Až tam sa ukáže, či za tento nezmysel dokáže zdvihnúť ruky minimálne 76 poslancov. Jedno víťazstvo už Múzeum SNP má za sebou. Bude mať právnu subjektivitu a nebude podriadené Vojenskému historickému múzeu. Keby sme sa neboli ozvali, tak to presne tak dopadne. Teraz pán minister môže hovoriť, že on o tom rozhodol. Kto však pozná vývoj udalostí okolo Múzea SNP, tak vie veľmi dobre, že to tak nie je.