Emócie strachu a hnevu, ktoré ovládli veľkú časť spoločnosti, označila za reakciu na traumu z pandemickej krízy a kritizovala tých, ktorí túto tému zneužívajú na uvoľnenie nenávisti voči druhým ľuďom. Konštatovala, že politická debata klesla na úroveň, kde nikdy nebola, a práca s klamstvom, vulgarizmy a osobné útoky sa už stávajú štandardom. O príčinách týchto javov a tendencií sme sa však dozvedeli málo. Apely na zodpovednosť a upokojenie v spoločnosti to nedokázali prekryť.
Chuliganizácia politiky
Ako človek, ktorý sa dlhé roky pohyboval v politike a diplomacii, môžem zodpovedne potvrdiť pravdivosť konštatovania hlavy nášho štátu o úrovni súčasnej politickej komunikácie. A dodať, že nikdy v histórii slovenskej štátnosti nebolo spravovanie krajiny také diletantské, chaotické, nezodpovedné a sprevádzané takou otvorenou aroganciou a hrubosťou. Deintelektualizácia a chuliganizácia slovenskej politiky dosiahli historický vrchol, či skôr dno. Nikto z vládnucich politikov si za celé roky existencie SR nedovolil nazvať spoluobčanov múdrosráčmi, opicami, dezolátmi, idiotmi, zberbou, bandou, tupelami atď. Ani za bývalého režimu si člen vlády či predstaviteľ vládnucej strany nedovolil občanom verejne odkázať, že vláda určuje, ako budú žiť, či sa im to páči, alebo nie. Je ľudsky aj politicky pochopiteľné, že to vyvolalo odpor až nenávisť.
Slabučká kvalita vládnutia
Neschopnosť zodpovedne narábať so zverenou mocou, racionálne vládnuť a slušne a empaticky komunikovať s občanmi sa nedá zvaľovať na pandémiu. Rovnako nie je na mieste hľadať vinníka za studenú občiansku vojnu, sprevádzanú negatívnymi emóciami a rastúcimi prejavmi agresivity, primárne v opozícii. Čo ako je pravda, že aj v jej radoch – vari s výnimkou Hlasu-SD – sa nájdu hejteri radostne sa pridávajúci k vulgárnemu vládnemu politickému jazyku a k dehumanizácii politických oponentov i spoluobčanov. Vládna koalícia predsa v roku 2020 získala bezprecedentnú ústavnú väčšinu 95 mandátov v NR SR. Pri napĺňaní svojich proklamovaných cieľov a udržiavaní sa pri moci sa opiera aj o podporu takmer všetkých médií hlavného prúdu. Navyše proti sebe mala oslabenú opozíciu. Nielen čo sa týkalo počtu poslancov. Strana Smer sa rozdelila, Robert Fico nedávno priznal, že jeho formácia bola na prahu klinickej smrti. Rozdelila sa aj ĽS NS.
Neschopnosť zodpovedne narábať so zverenou mocou, racionálne vládnuť a slušne a empaticky komunikovať s občanmi sa nedá zvaľovať na pandémiu.
Vládna koalícia teda mohla reči o slušnom Slovensku a najlepšej vláde v histórii pohodlne naplniť činmi. To, že rekordne rýchlo prehajdákala dôveru voličov a stala sa predmetom emocionálne silného odmietania, je len a len dôsledok jej vlastných nevynútených chýb, nepripravenosti a nevzdelanosti, ktorú najlepšie symbolizujú plagiátori v najvyšších ústavných funkciách.
Opitý mocou
Vláda sa neusilovala o konsenzus ani s opozíciou, ani so sociálnymi partnermi. A to aj na poli boja s COVID-19. Nový premiér, opitý volebným úspechom a nadobudnutou mocou, demonštratívne odmietol podať ruku tomu odchádzajúcemu pri preberaní úradu. Ponukou pre opozíciu sa stalo pexeso. Nová vláda rozbila aj tripartitu namiesto toho, aby ju v mene zvládnutia prichádzajúcej hrozby rozšírila, ako sa to stalo počas finančnej a plynovej krízy v roku 2009.
Keď sa na jar 2021 Slovensko napriek použitiu „atómovej bomby“ v podobe masového vynucovaného testovania ocitlo v počte úmrtí na milión obyvateľov na desiatom najhoršom mieste na svete, za rozvojovými krajinami, do ktorých nezaočkovaných posielal jeden z vládnych odborných poradcov, vláda nebola ochotná a schopná predložiť parlamentu správu o príčinách svojho zlyhania. Nevypracovala porovnanie s členskými štátmi EÚ podobnej veľkosti, ktoré dosiahli niekoľkonásobne lepšie výsledky.
Namiesto výmeny odborníkov z Pandemickej komisie, ktorých rady priniesli zlý výsledok, a zmeny medicínskej, komunikačnej i manažérskej stratégie s využitím skúseností najúspešnejších štátov vláda tvrdohlavo pokračovala v neproduktívnom strašení obyvateľstva, nátlakovom forsírovaní očkovania a delegitimizovaní obáv veľkého množstva ľudí zo stále experimentálnej vakcíny. Občianska výzva, aby sa konali vo verejnoprávnej RTVS odborné diskusie na túto citlivú tému, narazila na až fanatické odmietanie. Tak došlo namiesto zomknutia k prezidentkou spomínanému rozdeleniu spoločnosti, rodín, kolegov, susedov.
Empirickým dôkazom fatálneho zlyhania vlády je vývoj voličských preferencií. Radikalizácia jej slovníka a opakované výkriky o potrebe vyčistiť Slovensko od mafie totiž nikdy nenahradia profesionálnu a zodpovednú politiku. Aj na poli posilňovania právneho štátu. Ale to je už téma na inú úvahu.