Opäť počujeme plamenné výzvy, aké tu už x-krát od roku 1989 zazneli, totiž že pri tomto sviatku demokracie „ide o všetko“. O čo presne však ide, nie je jasné. V každom prípade beží „dryáčnická“ agitka o bližšie neurčenej slušnosti v politike.
Do úsmevnej pozície morálnych arbitrov sa pasuje najmä tzv. demokratická opozícia, čo je nesúrodý trojkoaličný zlepenec SPOLU. Lídri sa ani netaja tým, že po sčítaní hlasov pôjde pri vyjednávaní o moci a peňazovodoch zasa každý sám za seba. Ide o veľa, veď sú to pravicové partaje, ktoré už dve funkčné obdobie len – citujem jedného z premiérov prvej československej republiky – zakúšajú „suchú skyvu opozície“. Asi najvýznamnejšou je pritom medzi nimi Občianska demokratická strana (ODS), ktorá má na čo spomínať. Za Klausa a Topolánka zažívala také „zlaté časy“, až získala povesť zločineckého syndikátu.
Od koryta boli odtrhnutí ešte za čias, keď vláde šéfoval prísnymi mravmi preslávený konzervatívny premiér Petr Nečas (dnes právoplatne odsúdený). Toho do politického hrobu priviedla dominantná milenka z úradu vlády, čím začala stúpať šťastná hviezda populistu Andreja Babiša, faktického majiteľa vládneho hnutia ANO 2011, ktorý si dokonale osvojil proklamáciu občianskych demokratov, že „tí, čo nám dávajú prácu, by vo svojom snažení nemali byť nijako obťažovaní“.
Veľa bude závisieť od toho, či sa do parlamentu ešte raz dostanú potenciálni spojenci ANO – malé strany ako komunisti, sociálni demokrati alebo úplne nová Prísaha vedená bývalým elitným policajtom Róbertom Šlachtom.
Aby sme však dlho nehovorili o nedávnej histórii: večný hlad po skvele platených funkciách a s nimi previazaných zdrojoch dnešná opozícia už jednoducho nemôže vydržať. Je to zrejmé zo správania sa tradičných partají, napokon, významní predstavitelia ODS hovoria, že s ANO by do koalície za istých okolností šli.
To je badateľné aj na relatívne nových politických subjektoch. Ďalší pozoruhodný opozičný blok proti hegemónovi českej politiky tvorí Česká pirátska strana so združením Starostov a nezávislých. Druhé spomínané politické zoskupenie je trochu ideovo amorfné a v minulosti vyjednávalo o spolupráci s kdekým, zľava či sprava. Dlho pôsobilo v koalícii s prísne pravicovou stranou TOP 09, ktorá je dnes súčasťou skôr uvedeného bloku. Teraz je však v holporte s Pirátmi, charakteristickými mladistvou radikálnosťou anarchistického strihu. Zvlášť počas nezvládnutej koronakrízy sa Piráti javili ako nádejná alternatíva k bezohľadnému politickému podnikateľovi Babišovi.
Lenže ľudia, najmä tí starší, za ktorých ochrancu sa ministerský predseda pasuje, rýchlo zabúdajú. ANO má navyše perfektný marketing. Čo je však dôležité, nezrelí kapitáni lode s lebkou a skríženými hnátmi sa rozhodli pred voľbami tak veľmi zapáčiť všetkým, až sa napokon prestali páčiť mnohým. V predvolebných prieskumoch tak z pozície jasného favorita spadli až na tretie miesto. Márna lásky snaha, sú z hry von, pretože žiadna „celonárodná“ koalícia proti premiérovi, aká sa kedysi sformovala proti jeho nenávidenému krajanovi Mečiarovi, nehrozí.
Andrej Babiš si nad konkurenciou udržuje strategickú prevahu, hoci je otázka, do akej miery s jeho obľubou pohne čerstvo zverejnený škandál Pandora Papers, kde má aj on svoju kolónku. Veľa bude závisieť aj od toho, či sa do parlamentu ešte raz dostanú potenciálni spojenci ANO – malé strany ako komunisti, sociálni demokrati alebo úplne nová Prísaha vedená bývalým elitným policajtom Róbertom Šlachtom, ktorý dal zatknúť spomínaného Nečasa.
Povolebnú situáciu si nepochybne nemilosrdne vychutná tiež prezident Miloš Zeman, ktorý všetkým zdôrazní, kto je na malom českom dvorčeku skutočným pánom. Grotesknosť pri budovaní štátu je zaručená.