Čí program realizuje Sulík?
Politológ pokračuje, že časť niekdajších voličov Smeru prebehla vo voľbách k OĽaNO a Sme rodina, lebo im imponovala Matovičova i Kollárova sociálna rétorika. No napriek tomu, že OĽaNO a Sme rodina dosiahli vo voľbách spolu viac ako 33 %, koalícia realizuje program strany SaS, ktorá vo voľbách dostala iba 6,22 percenta.
Celkom tak to nie je. Je pravdou, že Kollárov zámer stavať 25-tisíc nájomných bytov ročne Sulík za výdatnej pomoci rovnako zmýšľajúcich analytikov hneď zmietol zo stola. No Milan Krajniak v dueli s opozičným Jurajom Blanárom už ubezpečoval, že nájomné byty sa stavať budú a že dokonca Sulík už súhlasí s dôchodkovou reformou, v ktorej bude rodičovský bonus.
Ak spätne porovnáme časť volebných programov OĽaNO a SAS, ukáže sa, že sa nezhodovali iba v boji proti korupcii. SaS mnohým záväzkom OĽaNO dokonca dáva konkrétnu podobu. OĽaNO sa vo svojom volebnom programe „Úprimne, odvážne, pre ľudí“ napríklad zaviazalo znížiť administratívnu náročnosť podnikania: ak štát zavedie novú reguláciu, na výmenu musí jednu starú zrušiť. SaS pripravila „podnikateľské kilečká“, podľa ktorých bude treba zrušiť za jedno nové regulačné opatrenie najskôr jedno a potom až dve. Sulík – tvrdošijný kritik Bruselu – kopíruje dvadsaťročnú iniciatívu EÚ, ktorá má zabezpečiť jednoduchšie a menej nákladné právne predpisy EÚ. Za znižovanie byrokratickej záťaže podnikania v SR ho podnikatelia nemôžu nechváliť.
SaS propagovala vrátiť sa k rovnej dani a keď Matovič ako novopečený minister financií predstavoval svoju daňovú reformu, ešte uvažoval o Sulíkovej rovnej dani. Kam sa posunul dnes, sa čoskoro dozvieme.
SaS i OĽaNO pred voľbami spoločne kritizovali starú vládu za zadlžovanie štátu. Zaviazali sa presadiť do zákona o dlhovej brzde výdavkové stropy. Strana SaS, ktorá schválenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti podmieňovala zavedením daňovej brzdy, ako sa zdá, ustúpi a schváli výdavkové stropy bez svojho „svätého grálu“.
Ako Sulík hrá na budúceho premiéra
Prečo Sulíkova SaS vyskočila na dvojnásobok svojich volebných výsledkov, by si vyžiadalo hlbšiu analýzu. Okrem diagnózy OĽaNO jedným z dôvodov je i to, že Sulík akoby zo svojej agendy adorátora trhu a malého štátu, nateraz vytriezvel. To mu získava nových prívržencov, a jeho starí voliči z nedostatku iných možností sa ho držia.
Ak sulíkovci v opozícii kritizovali zasahovanie štátu do ekonomiky, dnes robia to isté. Kritike podrobovali investičné stimuly, dnes ich dávajú schvaľovať vláde bez zábran. Nesmerujú ich prednostne do zvyšovania „inovačnej kultúry“, ako sľubovali spoločne SaS i OĽaNO. A tak zostávame výrobnou dielňou pre Západ a vlak nám ďalej uteká.
Sulík nevyjde z tejto vlády ako porazený, ale možno ako nový líder. Vedomý si toho, už dnes vyhlasuje, že nebude sedieť v budúcej vláde ani s Matovičom, ani s Pellegrinim. Konečne bude tým reformným tigrom, „starým“ Sulíkom – neoliberálom, ktorý napokon presadí, čo už dávno chcel.
Sulík mal vo svojom programe aj zámer znižovať dotačné výdavky v energetike. No Sulíkovo ministerstvo v poskytovaní dotácií na energie pokračuje. Energeticky náročným podnikom vypláca časť nákladov na emisné povolenky a najväčším z nich hradí časť účtov za elektrickú energiu. I keď oneskorene a pod tlakom opozície reaguje i na aktuálnu eskaláciu cien energií.
Sulík avizuje nové opatrenia, ako pribrzdiť rast cien elektrickej energie i pre domácnosti. Navrhuje na dva roky neplatiť odvod do Národného jadrového fondu a znížiť tarifu za prevádzkovanie systému. Tieto „dve záchranné kotvy“ sú však identické s Ficovými v tom, že majú iba krátkodobý účinok a neriešia nič podstatné. Ale účty za energie aspoň v roku 2022 neporastú tak dramaticky. Za to mu malí i veľkí odberatelia energií poďakujú a mnohí z nich rozšíria rady priaznivcov ministra a jeho strany.
Odškodňovací zákon pre firmy síce Sulík nepresadil, hoci ho trikrát predkladal na rokovanie do vlády. Napokon ho prevzal do svojej kompetencie Igor Matovič. Zo zákona mal štát firmám postihnutým koronakrízou prispieť i na náhradu iných fixných nákladov ako iba nájomného. Zákon odišiel do stratena, no viniť za to Sulíka podnikatelia nebudú. O to viac im zhorkol v ústach Matovič – a jeho OĽaNO.
Keby Sulík nebol poznačený biľagom z povalenia jednej vlády, možno by tak pokorne neznášal Matovičove urážky a nerobil ústupky. No okrem podnikateľov mu to prináša body aj u časti širšej verejnosti. Najpravdepodobnejšie preto Sulík nevyjde z tejto vlády ako porazený, ale možno ako nový líder. Vedomý si toho, už dnes vyhlasuje, že nebude sedieť v budúcej vláde ani s Matovičom, ani s Pellegrinim. Konečne bude tým reformným tigrom, „starým“ Sulíkom – neoliberálom, ktorý napokon presadí, čo už dávno chcel.