Zneužívanie práce učiteľa
Bolo to vyčítané vládam Smeru-SD, ale keď bola predtým pri moci Radičovej vláda, za dva roky nezvýšila platy učiteľov ani o cent. Bola síce hospodárska kríza, ale tá je aj teraz, no stámilióny idú na všetko možné. Až v posledných rokoch sa tarifné platy učiteľov zvyšovali aj o desať percent.
Platy učiteľov sa teda mali zvyšovať, no v štátnom rozpočte na toto navýšenie chýbali prostriedky. To je ďalšia deformácia. Zostalo to teda na samosprávach, ktoré museli mzdy štátnym zamestnancom doplácať. Jeden z ministrov školstva túto situáciu komentoval slovami: „Spoločnosť necíti interakciu medzi významom učiteľa a jeho postavením či ocenením. Stále sa akosi očakáva, že učitelia sa ,rozdajú‘. Že ich práca je poslaním, a tak im netreba veľa platiť.“ To nie je nič iné ako zneužívanie práce učiteľa.
Oba režimy a všetky vlády SR po roku 1993 využívali a zneužívali prácu učiteľa. Stále podpriemerné platy mohli prinášať len podpriemerný dôchodok. Učitelia po vyše tridsiatich rokoch práce so žiakmi odchádzali okolo roku 2000 na dôchodok so 7 500 korunami. V prepočte teda s 250 eurami. Bez preháňania, toto sa rovná sociálnemu zločinu na učiteľoch.
Aj súčasné dôchodky učiteľov vychádzajú zo všetkých odpracovaných rokov. Keďže ich mzdy boli dlhé roky pod priemerom platov v národnom hospodárstve, a teda pod koeficientom jeden, súčasné dôchodky sa môžu pohybovať len okolo priemeru, respektíve pod priemerom dôchodkov.
Financie na platy s problémami
Na celoplošné tarifné zvýšenie platov učiteľov znovu nie sú financie. Matovičova vláda nezvýšila mzdy pedagógov tento rok, hoci na to boli vyčlenené prostriedky, a so zvýšením platov učiteľov sa neráta ani v budúcoročnom rozpočte. Príjmy učiteľov, v porovnaní s ostatnými profesiami, ktorých mzdy, naopak, priemerne rastú o viac ako päť percent, tak prvýkrát za desať rokov dokonca klesnú!
Milióny idú na digitalizáciu škôl. Učitelia by privítali prostriedky aj na svoju vlastnú digitalizáciu, keďže pracujú aj z domu. Nejaké finančné prostriedky sa sľubujú pre učiteľov formou odmien riaditeľov škôl, čo je tiež spochybňované, pretože je to často neobjektívne.
Všetky doterajšie vlády zdôrazňovali význam vzdelávania a deklarovali, že školstvo je ich prioritou. Do popredia dávali učiteľa ako hlavného protagonistu vzdelávania a výchovy, no zároveň ho v životných podmienkach nechávali v podpriemernosti. To je najväčšia a dlhodobá deformácia nášho školstva.
Mnohých iste prekvapila kauza, keď na východe jedna riaditeľka školy „skasírovala“ učiteľky, ktorým prideľovala odmeny. Mysleli sme si, že na východe nič nie je, nieto ešte pravidelné odmeny pre učiteľov, pretože na západe ich nemala ani škola, ktorá dlhodobo v kraji vykazovala vynikajúce výsledky v desiatkach postupových súťaží, predmetových olympiád a v športových súťažiach.
Hovorilo sa aj o regionálnych príplatkoch pre učiteľov vo väčších mestách, čo by sa však dalo len ťažko realizovať. Nad týmto zámerom visí veľa otáznikov – ktoré sú tie väčšie mestá a ktoré už nie? V porovnaní s bratislavskými školami inde na Slovensku sa učí oveľa ťažšie so špecifickými žiakmi a tam už možno hovoriť aj o „rizikovom povolaní“. Z miest dochádzajú učitelia na vidiecke školy, čím im vznikajú náklady na dopravu, ktoré im nik kompenzuje. Pred desiatimi rokmi dochádzal začínajúci kolega dvadsať kilometrov a mesačne ho to stálo 50 eur. Pri plate 520 eur akoby jednu výplatu ročne hodil do kanála.
Koľko skutočne pracuje učiteľ?
Mnohí zužujú prácu učiteľa len na prácu so žiakmi v triede. Ak by sme spísali prácu a náplne činností, ktoré vykonáva učiteľ okrem odučených hodín, bola by to celá strana A4.
Tak teda aspoň stručne. Učiteľ musí byť pedagóg, psychológ, psychiater, diagnostik, komunikátor, metodik, autometodik, archivár, skladník, štatistik, inventárny pracovník, opravár a kontrolór všetkých možných písomných prác žiakov, zostavovateľ a vyhodnocovateľ testov a pracovných listov pre žiakov, zástupca chýbajúcich kolegov, krúžkový vyučujúci, tréner žiakov na niekoľko desiatok súťaží v rámci takmer všetkých predmetov a tiež sa stále musí viac či menej aktuálne pripravovať na vyučovacie hodiny.
Doučuje, pripravuje žiakov na prijímacie skúšky na stredné školy a individuálne robí aj ďalšie činnosti. Zúčastňuje sa rôznych porád a stále študuje. Okrem toho musí zvládať aj prácu s IT technikou, čo sa tiež treba učiť. Pracuje aj ako triedny učiteľ s množstvom povinností za okolo dvoch eur na jeden pracovný deň, ktoré s rodičmi pretelefonuje. Na porovnanie: Okrem toho, že v susednom Česku neustále rastú platy učiteľov, zvyšujú tam príplatky aj za triednickú prácu.
Všetky školské reformy za posledných tridsať rokov priniesli viac administratívnej záťaže ako úžitku a ani z objektívnych príčin nemohli byť podporované aktuálne kvalitnými učebnicami. Najdôležitejšími reformátormi vo vyučovaní tak stále zostávajú učitelia, ktorí však nie sú adekvátne finančne ohodnotení. Slovenskí pedagógovia zarábajú 70 percent mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, čo nás radí takmer na chvost krajín OECD.