Týka sa to v prvom rade článku 1, konkrétne formulácie o začiatku „novej etapy v procese vytvárania čoraz užšieho zväzku medzi národmi Európy“ a článku 19, ktorý umožňuje Európskemu súdnemu dvoru výklad a uplatňovanie ustanovujúcich zmlúv EÚ a európskej legislatívy, pričom zaväzujú členské štáty vytvárať prostriedky nevyhnutné pre zabezpečenie účinnej právnej ochrany v oblastiach spadajúcich pod komunitárne právo. Podľa poľského ústavného súdu sa medzinárodné zmluvy v hierarchii prameňov práva nachádzajú na nižšej úrovni ako ústava.
Porušenie európskej legislatívy
Rozsudok spochybňuje jeden z kľúčových pilierov európskej integrácie, ktorým je nadradenosť európskeho práva nad legislatívou národných štátov. Rozsudok, prijatý na základe podnetu premiéra Mateusza Morawieckého, je však súčasťou dlhodobého konfliktu medzi súčasnou poľskou vládnou garnitúrou a európskymi inštitúciami, ktoré kritizovali poľské reformy v oblasti súdnictva po roku 2015, keď sa k moci dostala súčasná národno-konzervatívna koalícia Práva a spravodlivosti (PiS) s menšími pravicovými stranami.
Medzi prvými krokmi novej garnitúry bola reforma ústavného súdu, kde PiS využila niektoré nie veľmi čisté politické nominácie, ktoré realizovala predchádzajúca garnitúra, aby napokon získala nad touto kľúčovou inštitúciou súdnej moci plnú kontrolu. V tomto roku poľský parlament schválil reformu súdnej rady, ktorá podľa názoru Európskeho súdneho dvora viedla k odstráneniu efektívnej kontroly súdnej moci v otázkach nominácie do Najvyššieho súdu. Sudcovia stratili možnosť odvolať sa na súd v prípade negatívneho rozhodnutia súdnej rady. Ešte závažnejším krokom bolo vytvorenie Disciplinárnej komory Najvyššieho súdu, ktorá podľa súčasných pravidiel môže rozhodovať aj o uväznení sudcov. Proti viacerým sudcom už bolo začaté disciplinárne konanie, pričom existujú podozrenia, že sa tak stalo z politických dôvodov.
Obe opatrenia Európsky súdny dvor v júli 2021 vyhodnotil ako porušenie európskej legislatívy. Ešte predtým, v máji 2021, kritizoval spôsob menovania členov Ústavného súdu. Súdna rada napriek tomu pracuje ďalej. Poľský ústavný súd bezprostredne na to v júli 2021 vyhlásil, že prijímanie dočasných opatrení v oblasti súdnej moci zo strany Európskeho súdneho dvora je v rozpore s poľskou ústavou. Predseda vládnucej strany Jarosław Kaczyński síce avizoval reformu disciplinárnej komory, ktorá už nemala prijímať nové podnety, napriek tomu však ešte stále rieši podnety už podané.
Poľská pravica videla úlohu Poľska ako druhého Spojeného kráľovstva. Poľsko sa však sotva môže stať členom EÚ s britskými privilégiami, keďže na to nedisponuje ani britským ekonomickým, vojenským či kultúrnym potenciálom. Navyše, v prospech členstva EÚ sa stabilne vyslovuje takmer 90 percent obyvateľstva, vrátane voličov PiS.
V hre sú aj prostriedky z Plánu obnovy (23 mld. eur formou dotácií a 34 mld. v pôžičkách), ktorého schválenie pre Poľsko EK podmieňuje dodržiavaním zásad právneho štátu. Finančný tlak sa ukázal ako efektívny vo vzťahu k samosprávam. Značná časť z nich, najmä v centrálnych a južných oblastiach Poľska, vyhlásila svoje obce a mestá za zóny bez sexuálnych menšín (tzv. LGBT-free). Pod hrozbou zastavenia európskych dotácií začínajú svoje deklarácie revidovať.
Komplikovaný vzťah s EÚ
Poľská národno-konzervatívna pravica má voči EÚ komplikovaný vzťah už od začiatku 90. rokov. Hoci podporuje členstvo krajiny v NATO a spojenectvo s USA, EÚ považuje za príliš ľavicovú a liberálnu. Takisto kládla veľký dôraz na zvrchovanosť národných štátov. Hoci PiS už druhý raz za sebou vyhrala voľby, európska politika je jej citlivým miestom. Poľská pravica videla úlohu Poľska ako druhého Spojeného kráľovstva. Poľsko sa však sotva môže stať členom EÚ s britskými privilégiami, keďže na to nedisponuje ani britským ekonomickým, vojenským či kultúrnym potenciálom. Navyše, v prospech členstva EÚ sa stabilne vyslovuje takmer 90 percent obyvateľstva, vrátane voličov PiS. Kým idea brexitu získala podporu väčšiny britských voličov, idea „polexitu“ zatiaľ takúto podporu nemá. Aj súčasná vláda podporovala viaceré projekty smerujúce k posilneniu EÚ, napr. ideu spoločného európskeho dlhu v súvislosti s pandémiou Covid-19 a vytvorenie spoločného trhu služieb. Podporuje ideu štyroch základných slobôd EÚ (voľný pohyb tovaru, kapitálu, osôb a služieb), nie však vytvorenie spoločného ústavného a ľudskoprávneho priestoru a súčasnú energeticko-klimatickú politiku EÚ.
Preto poľská vláda mimoriadne podráždene reaguje na všetky obvinenia z prípravy polexitu, aj keď viacerí politici PiS, resp. vlády tento krok nevylučujú. Jej politická prax, nielen vo vzťahu k súdom, ale aj k médiám však vyvolávajú v značnej časti verejnosti obavu, že jedného rána sa prebudí a zistí, že Poľsko už členom EÚ nie je. Bez ohľadu na to, že poľská vláda (vraj) nemá záujem o jej opustenie a aj bez referenda.
Hoci viaceré členské štáty EÚ – vrátane Nemecka – spochybňujú ústavnosť expanzie kompetencií európskych inštitúcií na úkor členských štátov, otázka právneho štátu patrí medzi kľúčové princípy únie. Bez nej sotva môžu fungovať aj jej štyri základné slobody.