Ľavicová politika sa vo všeobecnej charakteristike spája s pojmami vzájomnej solidarity aj inkluzívnej spoločnosti. To zahŕňa široké spektrum spoločenských oblastí, od ekonomickej politiky podporujúcej súdržnosť a sociálny zmier až po kultúrno-spoločenské otázky zahŕňajúce ľudské práva a témy súčasnosti, ako sú migrácia, spolužitie na základe rôznorodosti, práva žien či sexuálnych menšín – to všetko zároveň na pozadí obdobia klimatických zmien. Sú slovenská ľavica a slovenskí ľavičiari solidárni, je slovenská spoločnosť dostatočne inkluzívna? Existuje vôbec niečo ako slovenská ľavicová scéna?
O problémoch solidarity a inkluzívnosti, ako aj špecifikách sociálnej súdržnosti na Slovensku diskutovali sociologička Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, literárny vedec a doktorand v odbore dejín a teórie slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity Martin Makara a riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher.
Okrem hodnotenia, ako sa menili postoje slovenskej verejnosti k ľuďom na okraji spoločnosti za posledných tridsať rokov, či definície toho, čo rozumieme pod pojmom „vylúčenie“, sa účastníci diskusie zaoberali príčinami rozpadu sociálnej kohézie, ako aj stupňujúcim sa napätím medzi ekonomicky slabšími segmentmi spoločnosti a ľuďmi vylúčenými na základe kultúrnych odlišností. Diskutujúci pomenovali špecifické príčiny, ktoré vedú sociálne marginalizované vrstvy k nedôvere voči prednostne „mestským“ témam inakosti, ako aj to, prečo typická ľudskoprávna agenda západných sociálnych demokracií na Slovensku zlyháva. Osobitý priestor dostala téma chudoby ako dlhodobo neriešenej otázky slovenskej spoločnosti. Množstvo zaujímavých postrehov a názorov z jedenapolhodinovej diskusie si môžete pozrieť v tomto zázname.